Ja som pilotova žena, kto je viac?

Na Sklabinské letisko sme začali chodievať s modelmi lietadiel v osemdesiatych rokoch. V tých časoch bola na letisku UNIMO bunka so strážnikom, s ním sme sa vždy dohovorili, kedy nelieta Čmeliak a čoho sa máme vyvarovať. Časom tak nejak sme si vypestovali návyky, ako sa na letisku správať, čo si dovoliť môžeme, čo nie, hlavne ale, že sme stále na letisku, kde má letecká prevádzka absolútnu prednosť a že lietadlo môže priletieť kedykoľvek a musí mu byť umožnené pristáť okamžite.

V deväťdesiatych rokoch UNIMO bunka z letiska zmizla. A popri modelároch a Čmeliaku sa na letisku začali objavovať autá, motorky a korčuliari. Tak ako mnohí chodci hovno vedia (sorry za výraz) o cestných predpisoch, tak isto mnohí laici hovno vedia o prevádzke na letisku. Tak sme občas niekoho upozornili, že je na letisku a auto nepatrí na dráhu, ale na odstavnú plochu a že nikto nikdy nevie, kedy môže priletieť jedno lietadlo. Keďže sme s majiteľom plochy, ACHP, mali dlhoročné dobré vzťahy už z čias, kedy sme na parkovisku STK poriadali preteky automodelárov, dohodli sme sa s riaditeľom podniku, že našu činnosť na letisku dostaneme z polohy ústnej dohody do polohy písomnej a naďalej ho budeme upozorňovať na to, keď sa niekto bude na letisku chovať neprístojne alebo ho poškodzovať. A že budeme dbať na to, aby nebola ohrozovaná letecká prevádzka.

V tomto duchu som postupoval aj dnes podvečer, keď som si šiel dať dva cvičné lety s Algolom. Netušil som, že ma postretne najhoršia vec vo Vesmíre, zrážka s blbcom.

Na začiatku dráhy, pri odstavenom Čmeliaku, stálo jedno auto. Pomyslel som si čosi o korčuliaroch a pokračoval na druhý koniec dráhy, kde som videl odstavené druhé auto. Nie však vľavo, na odstavnom mieste, ale rovno na dráhe. Zaparkoval som na odstavnom pruhu, vyložil kreslo pre priateľku, a šiel pasažierov (mladú ženu s dieťaťom a staršiu pani, ktorá medzitým na korčuliach trochu poodišla) klasicky upozorniť, že sa nachádzajú na letisku a že stoja priamo na pristávacej dráhe a požiadal ich, aby auto preparkovali, buď na odstavný pruh vedľa môjho auta alebo na opačnú stranu letiska k odstavenému lietadlu, aby neblokovali dráhu v prípade, že by priletelo nejaké lietadlo.

Dozvedel som sa, že mladá preparkovávať nebude a stará tiež nie, lebo už má korčule. Znova som ich upozornil, že stoja priamo v ose dráhy a v prípade, že by nejaké lietadlo chcelo pristáť, tvoria mu prekážku a že sú na vnútroštátnom neverejnom letisku a ktorýkoľvek pilot ho môže použiť hoci aj na núdzové pristátie (minulý víkend núdzovo pristál vetroň cudzinca o pár dedín ďalej v kukurici, keď sa počas medzinárodných pretekov vetroňov zhoršilo počasie). A povedal som im tiež, že si ch vyfotím, pre prípad, že by sa niečo stalo.

Vrátil som sa k svojmu autu a nestačil som pripraviť Algola do letu, keď sa neistým krokom na korčuliach dovalila staršia z dvojice žien a pustila sa do mňa, že čo ich čo mám vyháňať. Opäť som ju upozornil, že nie sú na ceste ani ihrisku, ale na letisku a že by mohli preparkovať na odstavný pás, aby nezavadzali v ose dráhy. Na to som sa dozvedel, že ona má povolenie na pohyb po letisku. Šiel som teda do auta, vybral z priehradky naše povolenie na vstup a vjazd na letisko a ukázal jej ho a požiadal ju, aby mi ona ukázala svoje povolenie. Na jej otázku, odkiaľ ho mám, som jej vysvetlil, že je vydaný v súlade s dohodou s prevádzkovateľom letiska ACHP. Na to som sa dozvedel ďaľšiu zaujímavú skutočnosť. Že jej manžel je pilot toho zaparkovaného Čmeliaka a oni sú prevádzkovatelia letiska. Že platia ťažké peniaze za nájomné a že ich nebude nikto z ich letiska vyháňať. Nepáčil sa mi jej zvýšený hlas, ale hysterky ma nemôžu rozčúliť a opäť som je pokojne odvetil, že ju nikto nevyháňa, len ich prosím, aby preparkovali auto mimo dráhy letiska.

Pani použila tretieho žolíka ťažkého kalibru. Zavolala manželovi-piltovi a posťažovala sa mu. Na to mi podala telefon. Dozvedel som sa, že sa rozprávam s pánom Sentivánim (sorry, ak sa to píše inak) a že ak nedám pokoj, tak sa môžeme v piatok, keď sa vráti domov, stretnúť a že mi to inak vysvetlí, čo sa ja mám čo starať na ich letisku do jeho ženy. Že môžu stáť, kde chcú, aj tak nikoho neohrozujú, jeho lietadlo je zaparkované a vypadnúť mám ja, že tam nemám čo robiť.

Tipol som telefón a podal ho tej pani. Prišiel som na letisko trénovať s Algolom.
Len čakám, kedy sa na letisku niečo stane. V lete stojí cisterna s vodou na prahu dráhy, inokedy zas stojí auto nejakého zbohatlíka, čo sa prišiel na „verejný asfalt“ povoziť, v strede dráhy, tu zas stojí nejaký osobák tam, kde dnes tie ženy. Vždy to beriem tak, že sú to laici, ktorí netušia, že okrem toho zaparkovaného Čmeliaka existujú aj iné lietadlá, ktoré lietajú v okolí letiska a pristávajú na ňom a že keď sa také objaví na okruhu, tak korčuliar nestihá dobehúť k svojmu autu a preparkovať na bezpečné miesto. Bezpečné pre pilota, ktorý má možno problém, ktorému možno došlo palivo alebo je len málo skúsený, ale aj pre majiteľa auta a jeho auto samé. Preto im vždy hovorím, že nie sú na ihrisku, ale na súkromnom letisku, že je to letisko a letecká prevádzka má absolútnu prednosť a preto dráha musí ostať vždy voľná. Nech parkujú na odstavných plochách, ale dráha nech ostáva voľná. Nie len pre naše modely, ale hlavne pre lietadlá. My modelári sme na tomto letisku hosťami, ctíme leteckú prevádzku a neradi by sme sa dočkali zákazu vstupu pre nejakých debilov, čo nemajú s modelárstvom nič spoločné, len spôsobia problém.

Preto ma prekvapilo, že sám pilot, ktorý by mal poznať letecké predpisy a mal by mať nejaké pilotné skúsenosti, podporil svoju manželku v konaní, ktoré priamo ohrozuje leteckú prevádzku. Že súhlasí s tým, aby jej auto stálo na pristávacej dráhe. Že svoje lietadlo považuje za jediné na svete a že nikdy nevidel pristávať na Sklabinej iné lietadlo. Uznám, Bessenyei je výnimka, ale nie jediná. Tiež by ma zaujímalo, ktorá letecká spoločnosť zamestnáva pilota, ktorý takto rešpektuje bezpečnostné predpisy? A je taký prchký, že vynadá a vyhráža sa do telefónu, nebolo by načase pozrieť sa na jeho zdravotné záznamy, výsledky poslednej prehliadky a skontrolovať jeho psychotesty? Nemá problémy s hodnotením situácií a riešením problémov?

Často od ľudí, ktorých upozorňujem, že sa pohybujú nie na verejnom ihrisku, ale na súkromnom letisku a preto treba dodržiavať isté predpisy a postupy, pre zaistenie najmä ich bezpečnosti, že oni sú tu už dvadsať rokov a čo ja im mám čo hovoriť. No tak ja som na letisku už 29 rokov a to, že o mne nepočuli znamená len dve veci. Za prvé, že za celý čas sme nespôsobili jediný problém či incident a teda sa vieme správať na letisku, aby sa nikomu nič nestalo. A za druhé, že nečítajú noviny a nepozerajú telku. Pretože v okrese sa o modelároch tak často písalo, že mi raz bol doručený list, na ktorom bolo: „Július Fábián, modelár, Veľký Krtíš“. Že sme tak dlho jazdievali na parkovisku preteky áut, že ma ľudia doteraz zdravia a poznajú, hoci ja mám pocit, že som ich nikdy v živote nevidel. Pár krát som bol v telke, naposledy v apríli v celoštátnej. Výstavy máme raz do roka. Prečo mám pocit, že o modelároch v našom okrese mohol nepočuť len kultúrny analfabet? Prečo mám pocit, že pani pilotová nemá páru, o čom točí, keď tvrdí, že oni (rodina?) sú prevádzkovateľmi letiska a súčasne, že platia ťažké prachy za nájomné za letisko, tak má právo si tam robiť, čo chce? Prečo ja mám pocit, že ak jej manžel platí nájomné, tak ho platí za parkovanie lietadla a používanie letiska lietadlom a nie za korčule svojej manželky? Prečo mám pocit, že nemá letisko výhradne prenajaté, lebo inak by som ja nemohol mať s majiteľom letiska písomnú zmluvu o jeho používaní na účely modelárstva? Prečo mám pocit, že ak sa pán pilot bude snažiť mi v piatok veci vysvetliť tak, ako naznačoval v telefóne, budem mu musieť pripomenúť, že vyhrážanie sa je trestné a že pilot by mal mať čistý register trestov? Prečo mám pocit, že by som sa mal spýtať v spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, či vedia, ako sa správa ich pilot a jeho rodina s jeho požehnaním? V čase krízy sa veľa ľudí bojí o prácu… Aj v našom klube máme pilota s papierami. Nie raz sme sa rozprávali o leteckej prevádzke. Príde mi divné, keď pilotovi na (jeho domovskom) letisku nezáleží na bezpečnosti. A vyhráža sa tomu, kto na dodržiavanie bezpečnosti upozorňuje.

Zatiaľ sa na letisku žiadna nehoda nestala. Aj keď sa tam občas vyskytujú kadejakí típci na motorkách alebo šialenci či nováčikovia na autách. No „spravodliví občania“ zavolali pár razy policajtov na modelárov. Tým sme trochu vysvetlili, že sú na súkromnom pozemku a ak sú v službe, mali by mať dáky papier, najlepšie od sudcu. A ak v službe nie sú, mali by zabudnúť na odznaky a kľudne sa môžu pýtať na naše modely, motory, rádia, radi im to ukážeme. A poobzerať sa po tých mladíkoch v autách, či tie striekačky, čo sa po letisku povaľujú spolu s použitými šprckami a pivovými plechovkami, nie sú náhodou ich.

Radi by sme letisko v Sklabinej využívali aj naďalej. Nevadia nám korčuliari, vždy ich upozorníme, aby sa otáčali o niečo skôr, keď lietame, rovnako ako upozorníme majiteľov áut, aby ich preparkovali. Takmer vždy si dajú povedať, niektorí skôr, niektorí po kratšom vysvetľovaní, ale nakoniec pochopia, že ide o bezpečnosť. No dnes som mal pocit, že sa mi stala najhoršia katastrofa vo Vesmíre, zrážka s blbcom.

7 komentárov k Ja som pilotova žena, kto je viac?

  • logout  napísal:

    Nie je škoda a plytvanie energiou všetká táto „nasranosť“ kvôli jednej krave? Ja by som asi nemíňal energiu, s úsmevom na tvári by som vytiahol foťák a začal fotiť „dôkazový materiál“ s tichým hundraním popod nos a spomínaním nejakej leteckej inšpekcie, polície a ja neviem ešte koho.

    • logout  napísal:

      Jo a ešte prípadne pero a papier a zakresliť situačný plán s popisom. Také meracie pásmo v aute by sa tiež hodilo. By som si vedel dosť dobre predstaviť, že by to s pani zrejme pohlo, keby si tam začal behať s metrom a zakreslovať. 🙂

      • Ďusi  napísal:

        Môže sa to zdať, že je to plytvanie energiou. No jedná sa o zachovanie možnosti lietať na „našom“ letisku. A túto možnosť budeme mať, pokiaľ sa na letisku nič nestane. Lebo ak sa stane, tak sa môže stať, že tam zakážu vstup všetkým bez rozdielu. Motorkárom, korčuliarom, modelárom.

        Je veľa situácií v živote, keď mávneme rukou nad niektorými vecami. No nemôžem nad tým len mávnuť rukou, keď je ohrozená nie len naša možnosť lietať na tomto letisku, ale aj bezpečnosť lietania ako taká, najmä keď jej ohrozovateľom je nie len manželka pilota (nemusí to byť akurát krava, len to môže byť jednoduchá žena, ktorá má povinnosť doma držať v ruke dve veci a o lietaní vie len toľko, že existuje oranžové lietadlo a jaj manžel smrdí, keď z neho vystúpi), ale aj samotný pilot s papierami, ktorý má takú schopnosť vyhodnocovať situácie, že len na základe telefonického vyjadrenia svojej manželky, ktorá zjavne nepozná terminológiu, lebo inak by tak netrepala a nečumela ako puk na povolenie, ktoré som jej ukázal, keď sa oháňala svojím „povolením“ využívať letisko na korčuľovanie, je schopný rozčúliť sa, vynadať a vyhrážať sa človeku, ktorého nepozná, nevidí. Pri takej schopnosti posudzovania a hodnotenia situácie by mu normálny psychológ nedal papier ani na kolobežku!

        Práve pre to, aby sa podobná situácie nezopakovala, si nedovolím len tak mávnuť rukou nad tým a napísal som tento článok, aby sa o takýchto ľuďoch a takomto správaní vedelo a aby sa to už neopakovalo.
        Veď stačilo celkom málo. Stačilo, aby sa to stalo o pár dní skôr, aby ten dánsky pilot vetroňa zo súťaže v Nitre sa rozhodol pristáť pre zlé počasie o niečo skôr, ako v Strehovej a aby tam stálo auto nejakého magora zase na dráhe. A aby sa pilot rozhodol položiť to na dráhu a nie do kukurice.

        Alebo aby týždeň pred týmto incidentom pilot Čmeliaka nezvládol svoje sily a narazil do toho komína na Bani, okolo ktorého sa tak predvádzal pred siedmou ráno. Skúste hádať všetci, koľko pilotov a koľko Čmeliakov máme v okrese?

        Preto vždy budem mať dosť síl a dosť miesta na pamäťovej karte fotoaparátu, ak na letisku sa niekto bude správať inak, sa na letisku správať má a bude parkovať na dráhe. Každého upozorním, každého vyfotografujem a každého zverejním na tomto webe. Ja viem, nemám moc im takéto správanie sa zakázať, nemôžem ich prinútiť aby preparkovali, aby sa nekorčuľovali pod trojkilovým modelom, ktorý ide na pristátie. No až dôjde k maléru (a že pri arogancii niektorých na letisku k nemu skôr či neskôr dôjde), budem mať dôkazy, že som na to dlhodobo upozorňoval, len na to každý kašlal a že to neboli modelári, ktorí ten malér zapríčinili.

  • Pavellc1  napísal:

    K incidentu asi toľko ,myslím si že treba bojovať aj keď ludskú blbosť neporazíš.Argumenty prečo sa starať máš dosť. Len jedna poznámka,trocha mysli na svoje zdravie ,ktoré si ničíš práve pre blbosť druhých. P.

  • Ďusi  napísal:

    V sobotu 1.8.2009 sme pri lietaní opäť stretli pani pilotovú na letisku na korčuliach. Ak mala auto, tak ho nechala na hornom konci letiska, pri „ich“ Čmeliaku. Správala sa ticho, nenápadne, avšak dôsledne využívala celú dĺžku letiska a nevadilo jej korčuľovať pod nízko letiacimi modelmi, raz som zle pristál práve preto, aby som jej nevyleštil pokožku Algolom. Ostatní korčuliari, keď nás vidia lietať nízko, sa otáčajú pred koncom dráhy…

  • Yano  napísal:

    Ďusi, ja bývam v maličkej dedinke Čačín pri Banskej Bystrici. Máme tu práškársku asfaltovú dráhu so stojánkami na obidvoch koncoch. Od malička si pamätám na prevádzku počas prázdnin a na pomocné práce pri dopĺňaní lietadiel postrekovým materiálom. V poslednom čase sa letecká činnosť znížila na minimum a už len občas sa na dráhe objaví nejaká Cessna, vetroň, alebo vojenský Mil 171 pri výcviku osádok a výsadkárov. Občas sa u nás stretnú aj modelári, čo len vítam. Aby som teda neodbočoval od blbcov. Niekoľko rokov späť nejaký podnikavec ukradol všetky liatinové poklopy, ktoré boli na odvodňovacích šachtách. A že ich na takmer kilometrovej dráhe bolo dosť veťa a že do odkrytej šachty môže niekto spadnúť a vážne si ublížiť, to asi dotyčného netrápilo.Jedného krásneho dňa si na našu dráhu spomenuli vyznavači auto tunningu z neďalekej Banskej Bystrice a zorganizovali u nás zraz. Na dráhu navozili obrovské množstvo ojazdených a poškodených pneumatík. Nie som odborník, ale mám pocit, že tento druh odpadu sa radí k toxickým a to tam ležia už nejakých pár rokov.. Tieto pneumatiky sú zväčša na severnej strane dráhy, no občas sa nájdu dobráci, ktorí si ich porozkladajú po dráhe kôli výcviku šoférovania. Toto ešte chápem, veď radšej, nech sa vybláznia na dráhe , ako by mali zabíjať na cestách, ale že sa nájdu vypatlanci, ktorí tieto gumy púštajú dole svahom a tie gumy sú už doslova všade, to už prestávam úplne chápať. Aby toho nebolo málo, pod dráhu k prístupovej ceste sa nejakému dobrákovi neťažilo vyviezť tapacíry, koberce a plasty z nejakého auta. Nechápem, že ak tam ťudia chodia na jednej strane za oddychom, dokážu tam na druhej strane robiť smetisko. A to nehovorím o tom, že väčšinou sú na dráhe nejaké prekážky a prípadné núdzové pristátie nejakého lietadla sa stáva dosť riskantným. Som z tohoto prístupu úplne znechutený a to nemyslím len z prístupu verejnosti, ale aj zodpovedných činiteťov. Jednoducho mám niekedy pocit, že sa tí blbci asi množia geometrickým radom a normálne zodpovedné správanie je považované za prežitok.

    • Ďusi  napísal:

      Ten ukradnutý poklop som si na vlastných nohách a chrbtici vyskúšal v Dobrej Nive, na môj pád spadol aj môj prvý Junior. Našťastie nikomu neublížil a ja som do týždňa prestal cítiť bolesti. A možno to spôsobilo moje terajšie problémy s bedrovou platničkou.

Nechajte komentár Zrušiť odpoveď

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.