Model web Ďusi Fábiána

V stredu krátko po obede mi zazvonil mobil. Miro sondoval, čo dnes popoludní robím. Tak mu vravím, že aj dnes budem v záhrade, ako inak. Ale je že super počasie a vietor bude len do 2m/s, takže ideálne pre lietanie. A on, že práve o tom som mnou chcel hovoriť. Tak mu hovorím, že o pol šiestej sú vítaní, lebo o šiestej už by sme mali byť na kopci, aby som o siedmej mohol byť dole pri grile. Budeme s priateľkou večerať, sú pozvaní.

Do klubu chodím stále málo, zato lietať začínam celkom často 😉 Sám 🙁 Pretože takmer všetky poobedia trávim na záhrade pri majstrovaní (mal by som radšej písať v dielni), tak chodievam lietať na veľkú lúku nad záhradou. Do vzduchu tu odštartoval v krátkom čase už druhý stroj. Lietanie tu mi umožňuje výrazne šetriť čas, mám ho teda viacej na zábavnú prácu aj na samotné lietanie. A nevyrušujú ani motorkári, ani psíčkári, ani korčuliari ani pohrebné spevy.

Pozvánka na túto tradičnú akciu sa objavila na internete a v mailových schránkach trochu neskoro. Viac, ako týždeň na rozhodnutie, či ísť alebo neísť nie každému stačí a tak sa oproti minulým rokom zišlo podstatne menej ľudí aj modelov. Svoje určite zohral aj fakt, že počasie sa malo koncom týždňa pokaziť takmer na celom Slovensku. My sme sledovali každých šesť hodín zmenu predpovede a tá v piatok hlásila na sobotu pod Sitnom síce oblaky, ale bez dažďa. A tak sme v sobotu ráno vyrazili a celý deň nič neľutovali.

Nikdy som sa netajil tým, že moja obľúbená farba je modrá. A hoci sa považujem za elektro-modelára, začínal som ako väčšina modelárov v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia so spaľovákmi. S jednovalcovými dvojtaktmi malých objemov. No mojou obľúbenou hračkou posledného obdobia je zelená mašinka so štyridsiatkou motorom.

Nesúťažíme. Lietame pre radosť. Takže žiaden presné špecifikácie, predpísané pohony, žiadne stopky. Modely nás musia baviť, musia sa nám páčiť, musia nás zaujať. Na jeseň sme si polietali s dvojplošníkmi a potom v dielni Miro prišiel s nápadom na niečo iné, zábavnejšie. Ukázal mi plán a trochu ma ukeciaval, lebo sa mu nechcelo stavať samému a s malosériovou stavbou máme u nás v klube len dobré skúsenosti. Vždy sa totiž dá v skupine niečo vylepšiť a urobiť rýchlejšie.

Pre všetkých, ktorí sa nevedeli tento rok, ako aj ja a my v klube, dočkať, kedy bude jarná Ilija, prišla dnes ráno dobrá správa. Či skôr pozvánka od organizátorov. Celú ju uverejňujem.

Čím ďalej sa ťažšie hľadajú dobré miesta na lietanie s modelmi. Preto ma veľmi potešilo, že keď som sa rozhodoval začiatkom roka kúpiť záhradu na dedine, že nad ňou je veľká rozsiahla lúka. A dočkal som sa aj možnosti ju vyskúšať. Prvý model, ktorý lietal nad mojou záhradou v Stredných Plachtinciach, bol elektrovetroň Rival Short v modifikácii T.

Na dnes som si naplánoval lietanie nad záhradou. Včera som si v kancelárii skontroloval elektrovetroň od Jana Rival Short-T a popoludní v klube dobil pohonné dvojčlánky aj baterky vo vysielači Futaba FC-16. Je to síce už staršie rádio a má svoje muchy, ale dva modely, bez Campac modulu, stále uriadi.

S týmto som sa zobudil asi o pol ôsmej ráno v sobotu štrnásteho mája. Predpoveď počasia neklamala. Keby bolo krajšie, nie som v posteli, ale už som v klube a balím na otváranie neba v Lučenci, ktoré bolo na tento deň plánované. Škoda. Pri takomto počasí nebudem ani lietať v Lučenci ani sa realizovať v záhrade. Dokonca ani na bicykel nemôžem ísť a fotografovať tiež nebudem. Takéto počasie je dobré na jediné: na oddych.

O dva týždne bude druhá májová sobota pred treťou májovou nedeľou. Skrátka bude 14. mája a Lučenčania plánujú na svojom trávnatom letisku otváranie neba. Nemal by som chýbať ani ja. S čím plánujem doraziť?