V sobotu 11. apríla 2015 sme sa stretli naposledy v športovej hale vo Valalikoch na preteku automodelárov v tejto sezóne. Hoci záver sezóny pár pretekárov vypustilo, tešilo ma, že v mojej kategórii osemnástok sme štartovali štyria. Priznám sa, že s autom som ani ja nič neurobil, pred posledným pretekom sa mi nejak nechcelo. Iba som vymenil oceľovú hriadeľ, použitú na minulom preteku po zohnutí titánovej, za novú titánovú, gumy som nechal staré s tým, že to nejak dojazdím…

Ani s...

RC modely automobilov najčastejšie používajú mechové pneumatiky na kolesách. Sú vhodné na všetky druhy povrchu. Jazdí sa s nimi na koberci aj na asfalte a v minulosti sme ich používali aj na palubovkách či leštených parketách a v športových halách aj na gumových povrchoch. Vyrábajú sa v rôznych tvrdostiach a ich priľnavosť môžeme zlepšovať nie len všelijakými prípravkami, ale aj vhodnou starostlivosťou o ne.

Zmeny termínov v kalendári pretekov a konanie modelárskej konferencie mi poriadne zamotali hlavu. V jeden deň sa totiž mali konať preteky v Košiciach aj v Karloviciach pri Zlíne. No nakoniec sa košický jazdí v sobotu a karlovický v nedeľu. Hádajte, kde budem?

Kto číta môj web, hoci aj nepravidelne, tak už musí vedieť, že okrem stavby deproňákov sa aktívne venujem aj RC autám a okrem stavby modelov som aktívny aj organizačne. Jeden rok som dokonca pôsobil ako predseda Rady automodelárov a člen predsedníctva Zväzu modelárov Slovenska, ale pre isté organizačné aj osobné dôvody som sa funkcie vzdal. No na modelárstvo a veci organizačné som nezanevrel. Aj preto som neodmietol ako predseda Model-Klubu Veľký Krtíš účasť na konferencii, ktorá raz za štyri roky predchádza Valnému zhromaždeniu Zväzu modelárov. Pôvodne som sa chystal napísať len pár poznámok v jednom článku, no situácia, zdá sa, naberá dramatický smer, preto je tento príspevok len začiatok.

Dal som jednej fotogalérie všetky fotografie svojho modelu auta Scalpel v mierke 1:18 a príslušenstva, ktoré som v minulosti nafotil na jednotlivých pretekoch na Morave.

Tiež vám pri čítaní nadpisu tohto článku príde na um nápev pesničky Joža Ráža „Že mi je ľúto“? Nepočúvam rádio ani nesledujem televízor dlhé roky. Možno preto si pamätám tie omnoho staršie relácie a programy, ešte z čias, keď komunisti rovnako vymývali mozgy, ale nebol až taký silný tlak, ako dnes. Aby som sa vrátil späť k téme. Nedávno som od jednej osoby dostal otázku, či je mi ľúto, že sa náš modelársky klub rozpadol a že som prestal modeláriť. Je?

Prvý model ...

V poslednom období som chodieval často lietať s elektrovetroňom Astra. Na letovú plochu som musel autom a ako je známe, najväčšie škody modely utrpia pri transporte. Astra má ochranné poťahy na delené krídla aj chvostové plochy a tiež na trup. Zdá sa, že je dobre chránená, ale samotné prenášanie z domu do auta spolu s dvomi kufríkmi nebolo pohodlné. Preto som hľadal nejaký lepší spôsob transportu.

Mám nový model. Tak by mohla znieť stručná správa. Ale ako býva v poslednom období zvykom a tradíciou, nie je tak úplne nový a nie je tak úplne môj. EPP model bombardéra z druhej svetovej vojny B-25 Mitchell je súčasťou mojej letky od jesene 2018, hoci už má osem rokov.

Posledný deň tohtoročného leta, v piatok 21. septembra, som si opäť ráno vyrazil do Pôtra zalietať si s Astrou. Hoci sa trochu mračilo, po deviatej sa vyjasnilo a svietilo slnko, tak som naštartoval auto a o desať minút už vybaľoval model, rádio aj špióna na vietor spolu so skladacím kreslom.

Opäť som si podľa predpovede počasia upravil pracovný rozvrh a v utorok 18. septembra som o deviatej vyrazil lietať s Astrou do Pôtra. Tentoraz aj s úplne novými a ľahkými dvojčlánkami Lipol, aby som si overil, ako sa malá zmena hmotnosti premietne do lietania s týmto termickým vetroňom.