Ako som avizoval, tento víkend ma čakal náročný automodelársky program. Ani pracovný týždeň pred ním nebol práve najvoľnejší, takže som len narýchlo skontroloval auto, motor v ňom som sa rozhodol nevymeniť, pripravil som si jednu novú sadu pneu a dobil baterky. Viac som proste nestihol a v sobotu zavčas ráno som štartoval do Košíc. Vyrazil som o pol hodinku neskôr, ako minule, ale na vyše polovice cesty som mal hmlu. Dorazil som krátko pred pol ôsmou, takže som stihol aj dva krátke tréningy.

Modely on-road osemnáctok sú rádiom riadené modely automobilov v mierke 1:18 poháňané elektromotorom ale aj spaľovacími motormi. Modely, predovšetkým tie na elektromotor, sa vo svojej podstate príliš nelíšia od svojich väčších kolegov, elektier v mierke 1:12, alebo 1:10. Avšak vzhľadom k určitým špecifikám týchto modelov dochádza k istému stieraniu kvalitatívnych rozdielov medzi rôznymi koncepciami a konštrukciami podvozkov (4WD, 2WD) a viac sa prejavuje vplyv vodičských schopností užívateľa. Tento aspekt je výrazný predovšetkým pri jazde na tratiach zodpovedajúcich práve tejto mierke. Na dráhe šírky 1-1,3 metra výkon motora a finančný vklad do modelu nie je pre úspech rozhodujúci. Hlavnou prednosťou týchto modelov, ktorá určite ovplyvní ich popularitu najmä v budúcnosti, je nízka obstarávacia cena a veľmi nízke prevádzkové náklady.

Mám na mysli samozrejme modely áut v mierke 1:18 s pohonom elektromotorom. Pár článkov tu na webe o týchto modeloch a súťažení s nimi mám, tak možno viete, ako tie autíčka vyzerajú. A po poslednej konferencii automodelárov v Bystrici, kde som sa stretol s pár starými známymi, si myslím, že by osemnástky mohli mať slušnú perspektívu. Poďme sa spolu pozrieť na ich možnosti a čo by nás mohlo pri nich spájať.

Rovnaký víkend, ako autíčkárska konferencia sa konala aj schôdza leteckých modelárov. Jedna v sobotu a druhá v nedeľu. Keďže na „úradovanie“ majú v našom klube mňa, zúčastnil som sa oboch. Členovia nášho klubu sú evidovaní aj medzi leteckými aj medzi automobilovými modelármi a hoci (s výnimku mňa) už nikto nesúťaží, radi máme prehľad, čo sa kde deje a čo nás čaká. To, čo som ale zažil v nedeľu v Trenčianskej Turnej, to som nečakal ani vo sne.

Leteckých m...

Kto číta môj web, hoci aj nepravidelne, tak už musí vedieť, že okrem stavby deproňákov sa aktívne venujem aj RC autám a okrem stavby modelov som aktívny aj organizačne. Jeden rok som dokonca pôsobil ako predseda Rady automodelárov a člen predsedníctva Zväzu modelárov Slovenska, ale pre isté organizačné aj osobné dôvody som sa funkcie vzdal. No na modelárstvo a veci organizačné som nezanevrel. Aj preto som neodmietol ako predseda Model-Klubu Veľký Krtíš účasť na konferencii, ktorá raz za štyri roky predchádza Valnému zhromaždeniu Zväzu modelárov. Pôvodne som sa chystal napísať len pár poznámok v jednom článku, no situácia, zdá sa, naberá dramatický smer, preto je tento príspevok len začiatok.

S touto otázkou som sa prvý raz stretol na jeseň roku 1992, kedy sme odchádzali na posledné federálne Majstrovstvá automodelárov do Prešova a od sponzora, našej miestnej televízie, som mal sľúbenú profi kameru Grundig (au, ešte teraz ma bolí rameno, keď si spomeniem na tých 11 kilo…) na tri dni a mal dom nafilmovať, ako sa našim na preteku darí (ja som nepretekal). Ďalšiu otázku, ktorú som dostával po prezretí pásky, bola, v čom som to strihal. Aby som na druhú otázku mohol povedať: „V ničom, to je rovno z kamery.“, musel som najskôr nájsť odpovede na tú otázku prvú.
Keď pozerám videá modelov na Youtube, rozhodol som sa napísať tento článok, aby som aj ostatným poradil, ako urobiť svoje videá pekné a hlavne pozerateľné.

Doba dnes pokroči...

Po takmer roku som sa znova dostal na pretek modelov autíčiek. Pre mňa samotného to bola veľká výzva, jednak ako som na tom zdravotne a jednak, čo všetko sa budem musieť znova učiť (pred koncom sezóny) a ako je na tom starý podvozok.

V poslednom období v Čechách upadlo jazdenie s modelmi 1:18 2WD v prospech väčších modelov 1:10, stabilná základňa jazdcov aj usporiadateľov ostala len na Morave a tak sa Vláďa Vomlel z Polnej (kraj Vysočina, ale v minulosti to patrilo do Juhomoravského kraja) rozhodol podporiť jazdcov zorganizovaním Českomoravského pohára MICRO onroad, ktorého nultým pretekom bol práve Vianočný pretek usporiadaný netradične v strede týždňa 29. decembra 2010, na oddýchnutie si od vianočných sladkostí. Spojil som príjemné s užitočným a pri návrate zo služobnej cesty v severných Čechách som sa ubytoval v utorok večer v Polnej a dostavil sa na tréning.

Keď som ešte aktívne pretekal s modelmi áut 1:12 a neskôr 1:10, tak Štefanský pretek v Banskej Bystrici bol pevnou súčasťou súťažného kalendára. Keď som sa na sklonku roka 2010 pozeral do kalendára súťaží AMK BB a našiel tam tento termín, začal som vážne uvažovať o svojej účasti. A keďže sa nič mimoriadneho neprihodilo, mohol som v nedeľu zavčas ráno vyštartovať smer Banská Bystrica.

Po upršaných dňoch sme sa ráno 26.12. zobudili do slnečného dňa. Bolo len otázkou času, kedy zazvoní prvý telefón. Ja som už mal nalinkovaný rodinný program, ale keď sa ozvali kamaráti z Lučenca, že by chceli prísť polietať, nedalo mi a program som si trochu posunul. Nakoniec sme sa po jednej hodine stretli na letisku bez nich, ale aj tak to stálo za to.