V stredu krátko po obede mi zazvonil mobil. Miro sondoval, čo dnes popoludní robím. Tak mu vravím, že aj dnes budem v záhrade, ako inak. Ale je že super počasie a vietor bude len do 2m/s, takže ideálne pre lietanie. A on, že práve o tom som mnou chcel hovoriť. Tak mu hovorím, že o pol šiestej sú vítaní, lebo o šiestej už by sme mali byť na kopci, aby som o siedmej mohol byť dole pri grile. Budeme s priateľkou večerať, sú pozvaní.

Radi chodíme na akcie, poriadané inými klubmi, kde si nie len polietame, ale aj stretneme kamošov a podebatujeme s ľudmi, ktorých poznáme. No s rovnakým cieľom prídu na rôzne lietania pre radosť aj ostatní, takže s niektorými ľuďmi stihneme prehodiť len pár slov. A tak Mira napadlo, že by sme mali opäť zorganizovať spoločné lietanie s kamošmi z Lučenca. Jednak nadviazať na tradičné spoločné lietania z čias depronových Juniorov, jednak im takto poďakovať za pohostinnosť, ktorá sa nám vždy dostane na ich letisku v Lučenci.

Rovnaký víkend, ako autíčkárska konferencia sa konala aj schôdza leteckých modelárov. Jedna v sobotu a druhá v nedeľu. Keďže na „úradovanie“ majú v našom klube mňa, zúčastnil som sa oboch. Členovia nášho klubu sú evidovaní aj medzi leteckými aj medzi automobilovými modelármi a hoci (s výnimku mňa) už nikto nesúťaží, radi máme prehľad, čo sa kde deje a čo nás čaká. To, čo som ale zažil v nedeľu v Trenčianskej Turnej, to som nečakal ani vo sne.

Leteckých m...

Kto číta môj web, hoci aj nepravidelne, tak už musí vedieť, že okrem stavby deproňákov sa aktívne venujem aj RC autám a okrem stavby modelov som aktívny aj organizačne. Jeden rok som dokonca pôsobil ako predseda Rady automodelárov a člen predsedníctva Zväzu modelárov Slovenska, ale pre isté organizačné aj osobné dôvody som sa funkcie vzdal. No na modelárstvo a veci organizačné som nezanevrel. Aj preto som neodmietol ako predseda Model-Klubu Veľký Krtíš účasť na konferencii, ktorá raz za štyri roky predchádza Valnému zhromaždeniu Zväzu modelárov. Pôvodne som sa chystal napísať len pár poznámok v jednom článku, no situácia, zdá sa, naberá dramatický smer, preto je tento príspevok len začiatok.

Predpoveď počasia sľubovala dážď a vietor, zamračené. No vonku celý deň svietilo slnko, oblakov minimum, no proti ceste na letisko bránil dosť silný vietor, aspoň na naše deproňáky silný. Takže som skončil v dielni. Vlastne skončili. Spolu s Maťom.

Tiež vám pri čítaní nadpisu tohto článku príde na um nápev pesničky Joža Ráža „Že mi je ľúto“? Nepočúvam rádio ani nesledujem televízor dlhé roky. Možno preto si pamätám tie omnoho staršie relácie a programy, ešte z čias, keď komunisti rovnako vymývali mozgy, ale nebol až taký silný tlak, ako dnes. Aby som sa vrátil späť k téme. Nedávno som od jednej osoby dostal otázku, či je mi ľúto, že sa náš modelársky klub rozpadol a že som prestal modeláriť. Je?

Prvý model ...

Tak s takouto otázkou ma tento týždeň oslovili dvaja ľudia. Pol roka to nikoho nezaujímalo a zrazu dva dni po sebe dvaja ľudia mi položili tú istú otázku. Obom som po pravde odpovedal a u oboch ma zaujímalo, prečo sa ma to pýta. U jedného to totiž vyzeralo, že by snáď (niekto z rodiny) mal záujem stať sa členom krúžku mládeže alebo priamo nášho klubu. Otázka druhého človeka však mala zaujímavé vyústenie.

Hoci nie som politicky angažovaný, tohoročné komunálne voľby som sledoval so záujmom aj s istými očakávaniami. A bol som pripravený podľa výsledkov prípadne aj konať. Samozrejme, že vo svojom meste som bol aj voliť. Večer po príchode zo záhrady, lebo takú peknú sobotu som nemohol doma hlivieť. A na druhý deň som si na webe pozrel výsledky volieb v troch obciach.

Druhú októbrovú nedeľu sme si urobili letecký deň. Naše polovičky mali iný program a my voľno, tak sme sa dohodli s Vladom, že zájdeme do Pôtra s Mitchellom a pridal sa k nám aj Csaba so svojím Bird of Time elektrovetroňom. Pekne nám to lietalo v peknom počasí a na záver nám bolo pripomenuté, že je jeseň. Vtedy aj hrušky padajú zo stromov.

V poslednom období som chodieval často lietať s elektrovetroňom Astra. Na letovú plochu som musel autom a ako je známe, najväčšie škody modely utrpia pri transporte. Astra má ochranné poťahy na delené krídla aj chvostové plochy a tiež na trup. Zdá sa, že je dobre chránená, ale samotné prenášanie z domu do auta spolu s dvomi kufríkmi nebolo pohodlné. Preto som hľadal nejaký lepší spôsob transportu.