Modely on-road osemnáctok sú rádiom riadené modely automobilov v mierke 1:18 poháňané elektromotorom ale aj spaľovacími motormi. Modely, predovšetkým tie na elektromotor, sa vo svojej podstate príliš nelíšia od svojich väčších kolegov, elektier v mierke 1:12, alebo 1:10. Avšak vzhľadom k určitým špecifikám týchto modelov dochádza k istému stieraniu kvalitatívnych rozdielov medzi rôznymi koncepciami a konštrukciami podvozkov (4WD, 2WD) a viac sa prejavuje vplyv vodičských schopností užívateľa. Tento aspekt je výrazný predovšetkým pri jazde na tratiach zodpovedajúcich práve tejto mierke. Na dráhe šírky 1-1,3 metra výkon motora a finančný vklad do modelu nie je pre úspech rozhodujúci. Hlavnou prednosťou týchto modelov, ktorá určite ovplyvní ich popularitu najmä v budúcnosti, je nízka obstarávacia cena a veľmi nízke prevádzkové náklady.

V sobotu 8. novembra 2014 som sa zúčastnil preteku automodelárov v športovej hale vo Valalikoch pri Košiciach. Prihlásil som sa do kategórie 1:18 s jednoduchou ambíciou: neskončiť posledný a mať stratu na víťaza maximálne 20%. Vzhľadom na päť prihlásených v tejto kategórii vrátane mňa sa dalo tušiť, že splnenie týchto cieľov nemusí byť jednoduché. S ohľadom na nadpis článku by som tu mohol tento report ukončiť. No nedá mi to nepochváliť sa podrobnejšie 😉

Tento týždeň som venoval okrem práce aj kontrole svojho auta 1:18 Scalpel a jeho príprave na preteky. Dohodol som si jazdenie s Košičanmi vo Valalikoch a tiež som si vybral súťaže pri Zlíne, ktoré chcem absolvovať pred Medzinárodnými majstrovstvami koncom januára 2015 pri Kroměříži. Dnes som si poobede zabalil všetko do kufríkov a vlastne už len v sobotu ráno všetko naložím do auta.

Mám na mysli samozrejme modely áut v mierke 1:18 s pohonom elektromotorom. Pár článkov tu na webe o týchto modeloch a súťažení s nimi mám, tak možno viete, ako tie autíčka vyzerajú. A po poslednej konferencii automodelárov v Bystrici, kde som sa stretol s pár starými známymi, si myslím, že by osemnástky mohli mať slušnú perspektívu. Poďme sa spolu pozrieť na ich možnosti a čo by nás mohlo pri nich spájať.

Z nového roka 2014 uplynulo niekoľko hodín a ja sa zamýšľam, čo mi ten minulý rok 2013 dal, čo mi vzal a aký vlastne bol? Čo som stihol, čo naopak nie a čo sa udialo také, čo som vôbec neplánoval. Tak aký bol rok 2013 pre mňa?

Tento zimný seriál sa jazdil pod názvom Brno-Březí-Hodonín, no pre mňa sa scvrkol na Brno-Březí, v Brne som stihol len jeden pretek, ostatné som jazdil v Březí pri Mikulove. Prvé dva som vynechal.

Dal som jednej fotogalérie všetky fotografie svojho modelu auta Scalpel v mierke 1:18 a príslušenstva, ktoré som v minulosti nafotil na jednotlivých pretekoch na Morave.

Prinášam zopár fotografií modelov áut, najmä teda svojho Scalpela, zo zimnej súťažnej sezóny 2010 až 2011 z telocvične z Valašskej obce Pozděchov. Napriek veľmi zlým mantinelom z oceľových vinklov žltej farby, ktoré sa podpisovali na častom lámaní T-baru, som na koberci v Pozděchove jazdil celkom rád.

Počas preteku v Polnej som sa dozvedel o nasledujúcom preteku v Březí u Mikulova. Neváhal som ani minútu a v sobotu 8. januára som krátko pred ôsmou hodinou ráno stál na parkovisku pred miestnou sokolovnou a spolu s ostatnými účastníkmi čakal na príchod miestnych a na otvorenie budovy.

V poslednom období v Čechách upadlo jazdenie s modelmi 1:18 2WD v prospech väčších modelov 1:10, stabilná základňa jazdcov aj usporiadateľov ostala len na Morave a tak sa Vláďa Vomlel z Polnej (kraj Vysočina, ale v minulosti to patrilo do Juhomoravského kraja) rozhodol podporiť jazdcov zorganizovaním Českomoravského pohára MICRO onroad, ktorého nultým pretekom bol práve Vianočný pretek usporiadaný netradične v strede týždňa 29. decembra 2010, na oddýchnutie si od vianočných sladkostí. Spojil som príjemné s užitočným a pri návrate zo služobnej cesty v severných Čechách som sa ubytoval v utorok večer v Polnej a dostavil sa na tréning.