Dozrel čas. Juniora som dostal aj vďaka lietaniu na Ijli ako-tak do ruky a bol najvyšší čas naplniť jeho poslanie: tréning nízkych preletov v blízkosti pilota a nácvik pristátí. A keďže dnes bolo fajn počasie, rozhodnutie bolo jasné. Bude však počet pristátí rovný počtu štartov?
Nikto z kolegov v klube nemal chuť ísť dnes lietať, tak som si zbalil svoj model, servisný kufrík a vyrazil na letisko. Obloha bezoblačná, vánok mierny. Naložil som prvú baterku a vyrazil na prvý let. Trochu som model dostal do ruky a začal nacvičovať prílety nad plochu ako na pristátie. Tých osem minút motorového letu ubehne, ani sa človek nenazdá. Pár razy som si sadol na asfalt, pár razy som bol bol dlhý a musel znova pridať plyn. Začína sa mi tento model páčiť.
Na druhý let som použil slabšiu baterku a prvú dal nabíjať. Neodolal som a vystúpal do výšky. Proti čistej oblohe to bolo o čosi horšie a za 4 minúty som nastúpal asi tak dvesto metrov. Vychutnával som si poobedňajšiu pohodu tichého letu na voľnobeh a pomaly sa blížil k zemi.
Po pristátí som zistil, že prvú baterku ešte nemám nabitú a tak som sa trochu venoval kontrole modelu. Zistil som uvolnené lepené spoje na chvoste, styroCeys neznesie použitie v hrubšej vrstve, spoj je krehký, ak sa lepidlo nepoužije ako kontaktné, ale ako klasické lepidlo. Spoj som opravil a vystužil samolepiacou páskou a pritiahol skrutku držiacu motor. Medzitým vietor úplne ustal a baterka sa nabila a tak som vyštartoval opäť. Tentoraz k tvrdej drine. Tréningu štartov a pristátí.
Takže plný plyn, hod modelu z ruky pred seba, nastúpanie asi do 10 m v miernej zákrute, po pár sekundách ubratie plynu asi na 2/3, dotočenie zákruty, plyn asi na 1/3, vyrovnanie smeru, vypnutie motora, klz nad asfalt, mierne podrovnanie a pristátie. Celé to netrvalo ani trištvrte minúty. Motorové stopky (merajú len od pol plynu hore) občas ukázali len 15 až 20 sekúnd.
Celkom ma to bavilo, len sa mi nechcelo chodiť ďaleko po model a tak som mal motiváciu snažiť sa pristávať čo najbližšie miestu, kde som stál 🙂 Postupne som získaval zručnosť aj istotu a trúfam si tvrdiť, že som sa zlepšil. Bolo však bezvetrie, takže ešte ma čaká tréning za menej ideálnych podmienok.
Zopakoval som si všetko aj s druhou baterkou a na záver som si dovolil nízke prelety okolo seba. Potrebujem sa dostať do formy a zmestiť sa s modelom aj na malej ploche, povedzme na ihrisku alebo na pľaci pred domom. Na trištvrte plynu to nie je problém, model primerane reaguje aj na výškovku pri ostrejšej zákrute, na pol plynu už ale je to trochu problém, model má snahu prepadávať a treba trochu pridať plyn aspoň na chvíľu.
Pred šiestou som tréning ukončil. Nie že by som už nemal chuť, čakali ma rodinné povinnosti. Veď aj zajtra je deň.
Model obstál, prežil bez poškodenia aj občas tvrdšie pristátia, než som zamýšľal. Občas sa ukáže uvoľnený lepený spoj, čo je ľahké opraviť.
Často sa ma pýtajú, prečo model nemá prevodovku, že by mal dlhší motorový let a lepšie stúpanie. Preto, že model je určený na tvrdú prácu. Ako som povedal, potrebujem nacvičiť prílety a pristátia na malom priestore. Manévre v nízkej výške môžu skončiť prepadnutím modelu pri strate rýchlosti či podfúknutiu modelu náhlym poryvom vetra. Preto je model čo najjednoduchší, preto je bez prevodovky a s malou vrtuľou. Pristávanie na lyže sa ukázalo ako jednoduché a bezproblémové ako do trávy, tak na asfalt. Podvozky z oceľovej struny sa v tráve ohýbajú a modely sa koprcnú na chrbát. Mne sa to ešte nestalo. Všetci sú zvedaví na zimné lety na snehu. Dúfam, že sa model tej zimy dožije.
Rád by som si skúsil aj nejaké akrobatické prvky, ale potom, čo mi pri priamom lete uletelo ucho, mám obavy. Už však chystám nové, pevnejšie krídlo a hneď po ňom postavím krídlo s ovládanými krídelkami.
Komentáre