Po sobotňajšom lietaní s kamarátmi bolo jasné, že sa počasie na pár dní pokazí a s lietaním na letisku aj na lúke bude na dlhšiu dobu pauza. A nedeľa dopoludnia tomu napovedala. Hmla celé ráno a neskôr vietor. No keď som krátko po druhej popoludní vyzrel na chvíľu von oknom, hneď som volal Mirovi: slnko a bezvetrie. Nakoniec som na letisko išiel sám. A keďže Jak-7 bol po nehode ešte v oprave, voľba bola jasná. Lietať budem s Andulou.

Začal som pekne vo výške, kým mám čerstvú baterku. Nejaký ten výkrut, súvrat so správnym zareagovaním SOP a mierne potlačenie pri prechode dole a samozrejme osmičky, premety, polvýkrut s polpremetom. S trojlistou vrtuľou má model stabilný ťah, aj keď lacný strieďák berie s ňou len 12A a celkový príkon je 140W. Po pár minútach som prešiel na let v osmičkách vo výške asi 3 m nad letiskom a potom prišiel na rad tréning príletov a pristání, či skôr letmých pristátí a opätovných štartov. Tak ma to zaujalo, že som v jeden moment zistil zastavenie motora! Nevšímal som si čas a telemetriu s meraním pohonnej baterky v Andule nemám. Našťastie som bol na začiatku zostupnej zatáčky, takže som bezpečne pristál a mohol baterku vymeniť.

Aj s druhou baterkou som najprv vyletel na nácvik akrobacie, no potom som sa snažil lietať čo najnižšie. Prakticky vo výške očí som krúžil ovály a osmičky nad plochou, až som si jeden čas hovoril, že by som to s AN-2 odlietal tuším aj v tenisovej hale 😛 Z nízkych preletov nad poľom som plynule prechádzal na pristátie, ale občas som to netrafil a bolo počuť náraz podvozka o asfalt a občas aj škrtnutie vrtule o zem 😉

Pri tretej baterke sa ozval mierny vietor a často menil smer, čo mi ale nevadilo, aspoň som mal možnosť štartovať aj pristávať po vetre a trénovať si plyn a občas aj reakcie krídelkami na bočný poryv. No lietať poldruha metra nad zemou, z ktorej trčia zvyšky po repke je celkom náročné, takže som si dal pár krát krátku pauzu. Ale je to aj zábavné, takže som aj štvrtú baterku vylietal „proklate nízko“ a sledoval si stav baterky, aby som neklesol príliš nízko a mal model stále pod kontrolou. An-2 je síce z EPP, ale nemusím ho zničiť, hoci časté štarty a najmä nie vždy ideálne pristátia sa podpísali na vrtuli. Praskol mi koniec jedného listu.

Nič čo by ma rozhádzalo, hoci som lietanie po hodine pobytu na letisku ukončil. Jednak mám druhú vrtuľu v klube, jednak som už takto načatý vrtuľový list opravoval. Stačí trocha sekunďáku a potom samozrejme vyváženie. Medzitým aj slnko kleslo k obzoru, takže sa tiež ochladilo, naozaj najvyšší čas vrátiť sa do klubu. Len som si povzdychol, že takto krásne mohlo byť včera…

Po lietaní s JAK-7 sa mi zdá lietanie s Andulou pomalé, no aj tak má svoje čaro. S trojlistou vrtuľou nelieta tak pomaly, ako s dvojlistou, no lety v nízkej hladine ma bavia, je to dobrý tréning ovládania modelu aj vysielača a hoci s maketovými štartami nemám problémy, pristávania musím ešte pilovať. A aj tie súvraty znesú ešte niekoľko hodín tréningu 😉