Dnes som mal zákazku mimo mesta, odchádzal som až po obede a nedalo mi nezastaviť sa v klube a naložiť si „nádobíčko“ do auta, keď sa budem naspäť vracať okolo letiska. Ani som netušil, akú lekciu dostanem a snáď si už zapamätám, že s EVO5 sa vo vetre nelieta 😉 Aspoň nie ďaleko.

Krátko po šestnástej bolo na letisku v tieni 34 °C, čerstvé strnisko po pšenici a úpek. Na nebi ani obláčika, zato vietor. Nie veľmi silný, zato vytrvalý a hlavne, od juhu, nie od slnka, ako vždy často v poslednom čase. Dal som jeden krátky let, nič moc, motor som po pristátí chladil dlhšie, ako som letel. Druhý let sa mi vydaril lepšie, ale chladiaca prestávka sa zopakovala. Aspoň som stíhal dobíjať baterky 😀 Tretí let som si vychutnal a vydržal som hore celkom dlho a celkom dobre som zvládal aj let proti vetru. Osmičky som vykrúcal jedna radosť.

Po krátkej prestávke na vychladenie motora som odštartoval k ďalšiemu letu a model stúpal celkom svižne proti vetru, možno až viac, než bolo treba. Nedal som si pozor (doteraz som vždy bol proti vetru pred sebou) a model sa mi dostal za chrbát. Stačila chvíľa a model sa mi vzďaľoval. Výšku nestrácal, no vzdialenosť medzi mnou a modelom sa zväčšovala. Potlačil som trochu trim a zapol motor a pokúsil sa letieť šikmo na vietor. Dostal som sa bližšie, ale výšku som strácal rýchlejšie, až som si uvedomil, že toto už nezvládnem. Snažil sa model dostať čo najbližšie k dráhe. „Ešte že je po žatve, lebo v pšenici by som model nenašiel“ – preblesklo mi hlavou, keď som v diaľke sa snažil dostať model bezpečne na zem.

Odložil som rádio a vydal sa poklusom po dráhe na opačnú stranu letiska. Prebehol som tých 500 m raz dva a vydal sa do strniska. Model bol tam, kde som ho očakával, ešte asi 100 m za dráhou, ale v polohe, ktorá sa mi ani trochu nepáčila. Chvostom hore. Meter od kopy slamy.
Opäť vylomená motorová prepážka. Našťastie bez odlomených kontaktov 😀 No a pokrčený kúsok ľavého ucha v mieste, kde končí spodný poťah. Nestojí to ani za reč, resp. ani za fotku. Prepážku aj ucho som v klube purexom zalepil skôr, ako by som vytiahol foťák z puzdra a zapol ho. Cestou späť k autu som mal čas rozmýšľať, že EVO5 naozaj nie je model do vetra a ak už teda do vetra odštartujem, mal by som držať nižšie a lietať s ním radšej ako s motorákom. Dostal som lekciu, tak by som si to mal zapamätať. Skôr, než model stratím.