Počas svojej dlhotrvajúcej modelárskej kariéry som sa venoval väčšinou modelom poháňaným elektromotormi. Od predpotopných Zinkouhlíkových suchých batérií cez československé NiCd akumulátory pre občanov aj silové zložky som prešiel k sintrovaným NiCd akumulátorom a neskôr k výkonným NiMH, aby som zakotvil u „pytlíkových“ LiPol a valcových LiIon akumulátoroch. No najradšej som mal „klasické“ LiIonky.
Každý druh akumulátorov má svoje špecifiká, má svoje dobré vlastnosti a má svoje zlé vlastnosti. A kto vedel vlastnosti akumulátorov správne využiť, ten dosahoval vysoké výkony svojich modelov. Žiaľ, niekedy si to odskákala peňaženka modelára. Preto sa traduje, že cena vybavenia a modelov sa pre manželky delí tromi 😀 Také NiMH GP 2200 boli skvelé pohonné baterky, keď ste ich vedeli správne nabiť tesne pred štartom modelu. A vysoké výkony vedeli podávať celých 50 cyklov… Aj Sanyo Cadnica 1700 SCRC boli výborné, autá s nimi jazdili excelentne a potom zrazu auto zastalo. Veľmi tvrdé s plochou vybíjacou krivkou, len občas sme nedojazdili do cieľa 😀
Keď som prestal pretekať s RC-autami, celkom sa mi v oblasti akumulátorov uľavilo. Hoci RC-deproňáky mali svoje špecifiká, najmä v začiatkoch sme používali feritové jednosmerné MIG400 a tie mali vysoký výkon aj účinnosť vo veľmi úzkom pásme a boli citlivé na hmotnosť modelu, tak aj tam baterky dostávali zabrať, kým sme neprešli na lipol/liion. Potom to už bola balada v tom, že sme si vedeli kúpiť baterku s hmotnosťou aj výkonom, akú sme pre ten ktorý model potrebovali a sortiment bol naozaj široký. No na druhej strane za tie roky získané skúsenosti s NiCd a NiMH sme mohli v podstate zahodiť a všetko sa učiť znova.
K novým typom akumulátorov samozrejme patrili aj nové typy nabíjačiek a získavanie skúseností, ako ktorá tie baterky nabije, ako sa s nimi lieta a ako sa skladujú. A čo sú tie „Céčka“ a ako sa s nimi narába.
Pri mojom spôsobe rekreačného modelárčenia, kedy som pár mesiacov lietal, potom dlhá pauza a zase pár krát do vzduchu a zase dlho nič sa ukázali ako najlepšie baterky LiIonky. Hoci paradoxne som opäť bol v hmotnostnej pasci, ako kedysi s NiMH. Buď dvojčlánok 7,4V alebo trojčlánok 12,6V a kapacita 1300 alebo 2600. Pri lipolkách by som bol jednoducho v prípade potreby kúpil akumulátor 1600 alebo 1800 mAh, pri LiIonkách som mal na výber dve jednoduché možnosti 🙁
Na druhú stranu som sa mohol spoľahnúť, že ak ich nechám nabité, o pol roka budú nabité a nebudú mať nejaké „divné“ tvary ani nebudú voňať po jahodách. V časoch, keď sa malé 1300 mAh lipolky opatrne nabíjali prúdom 1C, teda 1300 mA, som ja do LiIoniek JETI 1300 ládoval 3 ampére, aby som mohol skôr lietať. Vedel som, koľko bude doba letu, vedel som, že to 200 krát vydržia, pokým malé lipolky nezriedka vydržali 50 letov a buď spľasol výkon alebo sa nafúkol obal, ako na tej červenej hore. Veľké prúdy sa skrátka v tých časoch nenosili. A vedeli sme, aký rozsah napätia si môžeme dovoliť.
A podstatné boli hrubé káble. Držali sme sa toho, že 1 mm2 prenesie až 10 Ampérov, takže sme používali hrubé drôty pri skladaní packov z jednotlivých článkov a zakončovali to káblami prierezu 2,5 mm2 pre naše malé motory.
Keď som sa pred nedávnom rozhodoval, že si postavím sám fotovoltickú elektráreň, rozhodol som sa využiť ako úložisko energie technológiu LiIon, najmä s ohľadom na odskúšanú techniku a bezpečnosť aj linearitu napätia počas nabíjania/vybíjania, takže jednoduchý monitoring stavu akumulátora. A aby som využil svoje modelárske znalosti akumulátorov a tiež ušetril veľa peňazí, lebo času som mal dosť, rozhodol som sa poskladať LiIon úložisko z malých valcových článkov.
Takto vyzerá článok s napätím 4V a kapacitou 260 Ah. Kilowatthodina. To je už slušná porcia energie. Človek k tomu musí pristupovať s patričným rešpektom.
Prvé, čo som sa musel o LiIonkách naučiť bolo, že v elektrárňach sa používajú v úplne iných prevádzkových parametroch. Žiadne 3C nabíjanie a 10 C vybíjanie. Pekne pomaly. A žiadne hrubé drôty. Teda tie tam sú, ale až ako výstup z jednotlivých článkov. Na obrázku je 100 kusov paralelne spojených akumulátorov LiIon 18650 s otestovanou kapacitou po roku uloženia! Vrchná (aj spodná) zbernica je z trojice medených drôtov prierezu 2,5 mm2, teda spolu 15 mm2 (jedna strana je pre dva rady akumulátorov zo štyroch), čo bez problémov a prehrievania prenesie 150 A. Ale jednotlivé články sú k tejto krútenej zbernici pripojené 11 mm dlhým tenkým drôtikom, otestovaným na bezpečný prenos 8A prúdu, ale pri 11A prehorí. Takže celá baterka že by dala 800A? Ale kdeže, to je tam preto, že ak jeden článok utrpí vnútorný skrat, aby tých 800A netieklo doň a aby nevznikol ohňostroj. Skrátka poistka. To sme pri malých akumulátoroch do modelov nemali.
Pri modelárskom používaní by sa 100P aku 280 Ah dal bez problémov nabíjať až 850A a vybíjať 2800A (keby tam neboli tie tenké poistky). A v sérii je tých článkov 14, teda 56V. Len 280A z toho robí 15 kW… No to by museli byť iné káble a iné poistky!
Takto poskladané akumulátory sa využívajú v napäťovom rozsahu 3,45 až 4,05 V a pri záťaži 0,1 až 0,3 C, teda v mojom prípade od 28 do 84A. To je u mňa pár sekundové maximum pár krát do roka, zväčša to ide na cca 20A, občas cez 40A a pri 66A sa už zle pozerám na svoju polovičku! A zo skúseností iných solárnikov, takéto vyberané a takto poskladané akumulátory majú v takýchto prevádzkových parametroch životnosť nie 300, ale 3000 cyklov. A jeden cyklus trvá niekedy 2, niekedy 3 dni.
Ako vravím, musel som zabudnúť na všetky svoje doterajšie skúsenosti s akumulátormi, jediné, čo som využil, bola schopnosť pájkovať ich k vodičom. Na to som si ale kúpil kvalitnú pájku, tavidlo, čistič a samotnú elektronickú pájkovačku. A trávil skladaním aku do plastových držiakov z Aliexpress.com, vyrábaním zberníc v šablóne a pájkovaním tenkých poistiek jeden krásny zimný január na svojej chalupe.
Komentáre