Opäť sa v Banskej Bystrici konal výročný pretek RC modelov automobilov a opäť som dostal chuť sa pozrieť, aká je súčasná situácia v automobilov modelárstve na Strednom Slovensku. Doobeda 26. decembra som teda sadol do auta a vybral sa do Banskej Bystrice do telocvične Katolíckeho gymnázia a zobral som si so sebou foťák, aby som skúsil nafotiť zopár snímok jazdiacich modelov v mierke 1:10.

Nafotil som veľa fotiek, ale rovnako veľa som ich zmazal. Svetlo v telocvični nie je veľmi vhodné na môj setový objektív k zrkadlovke. Kým modely stoja a môžem použiť clonu 8 a primeraný čas, fotky sú OK. Ale za jazdy musím použiť na modely 1:10 čas 1/800 a to sa potom dostávam pri clone 4 k ISO 6400 a fotky sú, ehm, mizerné.

Poďme ale k pretekom. Jazdili sa len desiatky 4WD, preteku sa zúčastnilo dvadsať modelárov. Podľa slov viacerých najhojnejšia účasť za posledné obdobie. Cezpoľných bolo ako šafránu, automodelárske preteky sa stávajú naozaj len lokálnou záležitosťou. To sa fakt nikomu nechce ráno si privstať, aby sa zúčastnil aj pretekov mimo domova? Na konferencii na jeseň sa automodelári dohodli o účasti Bystričanov na pretekoch v Košiciach a východniarov v Bystrici. Zatiaľ sa nikomu neuráčilo aj napriek tomu, že došlo k úprave technických pravidiel tak, aby sa mohli pretekov regulérne zúčastniť pretekári so striedavými motormi 17,5 závitu aj jednosmernými Johnsonmi. Takže som teraz pár Bystričanom ponúkol, že keď sa dostavia ráno pred pretekom v Košiciach do Lučenca, odtiaľ pôjdeme mojím mondeom. Dvoch odveziem určite, ak si nenabalia priveľa vecí, tak aj troch a o naftu sa podelíme. Som zvedavý, kto mi do štvrtku zavolá, že ide. A koľko Košičanov príde nabudúce do Bystrice 😉

Sledoval som aj koberec v Bystrici, má toho naozaj veľa za sebou a na malé modely, osemnástky, sa naozaj nehodí. Ani ich nikto v Banskej nejazdí. A na dráhe pre desiatky by sa naozaj stratili, pre ne je táto telocvičňa naozaj veľká. Spomenul som si, ako sme pred tridsiatimi rokmi jazdili s dvanástkami v kultúrnom dome v Podlaviciach. Parket asi 15 x 15 metrov a pódium pre jazdcov, to by bola ideálna plocha pre pretek osemnástok. Neviem, ako by to vychádzalo s nájmom sály, no koberec by bol menší a lacnejší, ale momentálne asi nikto nie je schopný jazdiť v Bystrici osemnástky. Pár ľudí ešte modely má. Počas mojej návštevy som sa s pár ľudmi porozprával, ale skutočne mi nepríde normálne kupovať do malého modelu combo (motor a regulátor) strieďáku za sto eur, keď to potiahne aj motor za 7 eur a regler za dvacku, prípadne tridsať eur. Len by to chcelo na preteku aspoň dvanásť jazdcov osemnástok, aby sa to oplatilo robiť aspoň v takom malom priestore.

Pár ľudí sa „sťažovalo“ na pneumatiky modelov 1:10, ktoré dobre fungujú len v určitom režime. A že sú autá v podstate na ústupe, vrchol záujmu už majú za sebou. Stále ale ich prevádzka stojí dosť peňazí, oveľa viac ako stojí prevádzka môjho Scalpela. Aj štvorkolky sú celkom náročné na údržbu alebo materiál, ale len pri použití výkonného motora. Neodpustím si opäť poznamenať, že pri použití motora MIG 280 sa zrazu nároky prudko znižujú úplne na všetko, len sa musí jazdiť na primeranej trati.

Na preteku som sa zdržal asi tri hodiny, po prvých finálových jazdách som sa rozlúčil a vrátil domov skontrolovať a premazať fotografie na karte. Ponúkam vám ich teraz spolu s jedným videom.

Na záver som si neodpustil krátku sériu havárie modelu, myslím, že za to môžu pukličky predsadené pred mantinely. Kedysi, keď ešte neboli trate vyznačené po celom obvode mantinelmi, tak puklice slúžili na označenie bodov otáčania sa a zákrut. No ale je to vec usporiadateľa, akú trať postaví a samozrejme na rozhodnutí jazdca, či sa na taký pretek prihlási aj druhý raz.

Čo mi na preteku chýbalo, to boli diváci. Možno aj nejakí boli, dvaja sa ma pýtali na cestu do telocvične. No nevidel som nijakú aktívnu propagáciu ani „starostlivosť“ o divákov. Dokonca samotný pretek sa mi zdal taký nezáživný, strojový. Samozrejme je výhodné pre organizátora, keď ráno pustí počítač a v ňom je naprogramovaný celý harmonogram preteku, radenie jazdcov na štart a vyhlasovanie výsledkov. No chýba mi tam také to človečenské čosi, čo robí pretek atraktívnym. Živý hlas živého človeka, aktuálnosť a tie mnou večne omieľané informácie pre divákov. A samozrejme usporiadateľská služba, ktorá oddelí divákov od jazdcov. To je ale téma na iný článok. V každom prípade som rád, že Štefanská tradícia pretekov pretrváva a teším sa na budúci rok.