Takmer rok trvalo, kým som skompletoval svoje RC auto Scalpel 2WD v mierke 1:18 (v lete sa s nimi nejazdí) a mohol sa prihlásiť na svoj prvý pretek po niekoľkoročnej prestávke. Snažil som sa nič nenechať na náhodu, model dôkladne pripravil, do starého boxu z čias jazdenia s modelmi áut 1:12 napratal všetko potrebné náradie aj vybavenie a deň pred pretekom sa v snehovej metelici presunul čo najbližšie k miestu konania pretekov, valašskému Pozděchovu, aby som tam v nedeľu ráno 12.12.2010 mohol byť ako na koni a mal čas aj na trochu tréningu.

Na tento víkend totiž predpovedali snehovú metelicu a nemal som chuť v nedeľu ráno cestovať 4 hodiny a prípadne nestihnúť začiatok preteku a ešte byť celý deň unavený. Tak som som prespal v Žiline, cestou zachránil z járku havarovanú feliciu s nešťastnou vodičkou a v nedeľu za hodinku bol pred telocvičňou Základnej školy v Pozděchove, aby som nastúpil na tretí pretek sedemdielneho seriálu Z(ávodu) V(alašského) K(rálovství) 1:18.

V telocvični som si po prezutí rozložil nový skladací stolík a kreslo, používané na letisku, od najbližšieho suseda natiahol „šťavu“ 220 V a vybral model aj rádio a pripravil model na jazdu. Na tribúne pre jazdcov bolo celkom plno, tak som po preskúšaní modelu trpezlivo čakal, až bude volnejšie hlavne na trati, vedomý si svojej neskúsenosti aj rozladenosti auta, aby som teda čo najmenej zavadzal. Zopár minút si som teda zajazdil, nastaviť som potreboval hlavne trim riadenia a veľkosti výchyliek serva riadenia, aby model nebol do zákrut veľmi ostrý. A naučiť sa trafiť do zákruty a nie do mantinelov. No blížil sa začiatok preteku, takže som aspoň chvíľu dal dobiť pohonnú lipolku, pretože som nastupoval hneď do prvej rozjazdy.

Prihlasovanie sa na preteky sa rieši cez web, takže som vedel dopredu, že budeme v kategórii Stock 2WD desiati a teda že pôjdeme v dvoch skupinách. Podobne to bolo aj v kategórii Stock 4WD aj Open. Po odjazdení pretekár odkladá svoj model aj rádio a ide na určené miesto na trati nasadzovať modely, ktoré havarujú, oblečený v apartnej výstražnej veste. Po dojazdení tejto jazdy má čas na kontrolu a prípadnú úpravu alebo opravu svojho modelu. V nedeľu teda po dvoch päťminútových rozjazdách mali pretekári čas 4 x 5 minút plus 2 minúty medzi každou jazdou. Zvyčajne bývajú tie minúty tri, ale v nedeľu bolo treba uvolniť telocvičňu pre večerný program, tak sme trochu švihali.

Meranie počtu odjazdených kôl sa v Pozděchove aj iných miestach meria infračipom, ktorý je možno zapožičať na 100 Kč alebo zakúpiť za 300 Kč a pomocou DIP switch nastaviť na jeden z ôsmych kanálov. Nalepil som ho na šasí pred baterku a v karosérii preškrabal farbu nad diódou, fungovalo to na prvý pokus. Napájanie je z prijímača. Keď som ešte vystužil karosériu vpredu sklennou páskou, stúpla hmotnosť modelu pripraveného na jazdu nad 300 gramov.

Do prvej rozjazdy som štartoval s malou dušičkou a celých päť minút to bol boj s technikou. Mal som problém po rovinke ísť rovno, v zákrute som mal problém udržať sa medzi mantinelmi a mal som plné ruky práce uhýbať rýchlejším jazdcom. Keď som šiel pomaly, auto bolo pretáčavé a narazil som do vnútorného mantinelu, pri väčšej rýchlosti zase do vonkajšieho pri nedotáčavom šmyku. Neustále som ladil veľkosť výchyliek alebo trim, našťastie je to na autičkárskom rádiu celkom poruke. Rozjazdy som skončil samozrejme posledný a s polovicou kôl víťaza. Žiadna sláva.

Rozhodol som sa vymeniť predné gumy za mäkšie. Mal som kúpené dve sady rôznych tvrdostí, súčasne som výmenou kolies zvýšil svetlosť podvozku vpredu a prestal škrtať o koberec. Zaujímavá bola informácia o dobitej kapacite po piatich minútach jazdy a krátkom tréningu pred štartom:

Podľa najazdených kôl v lepšej rozjazde sú v Pozděchove pretekári rozdelení do finálových skupín, v ktorých jazdia štyri finálové jazdy na desať minút a o víťazovi rozhoduje celkový počet najazdených kôl vo všetkých finálových jazdách bez ohľadu na finálovú skupinu. Na taktiku, ako v iných pretekoch, kde rozhoduje poradie v dvoch finálových jazdách z troch, tu priestor nie je. Treba jednoducho jazdiť.

V prvej finálovke sa mi jazdilo podstatne lepšie, soft gumy vpredu bolo poznať a auto jazdilo aj pomaly aj rýchlo tam, kam som ho nasmeroval ja, aj keď to bolo občas do mantinelu. Opäť som musel riešiť výchylky a aj trim. Po dojazdení som zistil uvoľnený vypínač. Obojstranná páska nevydržala moje ťukance do mantinelov a vypínač sa dostal pod model a brzdil jednu stranu. Rovnaký problém sa zopakoval aj v druhej jazde, kedy sa dokonca vypínač vypol a tak výsledky v oboch jazdách boli slabé, hoci som pomaly získaval na istote na dráhe. Čo ma však potešilo, bola dobitá kapacita po desaťminútovej jazde a dvoch minútach tréningu pred jazdou.

Je evidentné, že 800 mAh dvojčlánok je akurát a pre kratšie preteky by som mohol použiť aj päťstovku, ktorú som kúpil pred sezónou. Musím sa však vysporiadať s pozdĺžnym aj priečnym ťažiskom modelu.

Po úpravách modelu sa tretia finálovka konečne vydarila, trochu som ubral na celkovom výkone a zmenšil exponenciály riadenia a nastavil silnejšiu brzdu a zjemnil spiatočku, ktorú som potreboval pri výjazde po karambole. Začal som sa cítiť na dráhe istejšie, na rovinke som si dovolil výrazne zrýchliť a následne prudko brzdiť, v niektorých technických pasážach som zdatne konkuroval súperom. Snažil som sa zkľudniť jazdu a byť čo najplynulejší a výsledkom v tretej a štvrtej finálovej jazde bol výsledok o tretinu horší od víťaza. Výrazné zlepšenie oproti rozjazdám!

Prakticky celý pretek som sa oboznamoval s vysielačom a s jeho 27 funkciami. Nestačí len nastaviť auto, treba nastavovať aj rádio. Výhodou 2,4 GHz technológie je, že ho môžem v depe zapnúť kedykoľvek bez obáv, že by som zarušil iného pretekára. Nastavenie veľkosti výchyliek riadenia, zvlášť veľkosť ľavého a pravého rejdu, exponenciály, rýchlosť reakcie serva na volant, rýchlosť reakcie plynu na páku, exponenciály plynu, obmedzenie výkonu motora, nastavenie sily brzdy a citlivosti a sily spiatočky, pamäť pre šesť modelov… to je len výňatok z možností rádia KoPropo EX-5UR.

O možnostiach aj obmedzeniach Scalpela viem, pár drobností som už odstránil pred pretekom, momentálne ma trápi voľné uloženie predných kolies, dúfam, že mi Miro Kulich pomôže so sústružením. Mám pripravené celkom nové uloženie kolies, ale nie je vhodné do Scalpela, ktorý ma rozvor 129 mm a je stavaný na technické trate, skôr na 150 mm podvozok, na ktorý sa chystám. To je však už na iný článok, kde sa budem podrobnejšie venovať technike.

S pretekom aj so svojím vystúpením som bol spokojný, nebol to zlý začiatok. Na tratiach pre 1:18 sa v ČR jazdí podstatne pomalšie a hlavne čistejšie, ako na slovenských pretekoch 1:18 4WD na dráhach pre modely 1:10 a súčasne české motory MIG280 v Stock plne postačujú na rýchle jazdenie na ich dráhach, lebo vysokootáčkové strieďáky v slovenských štvorkolkách z nich robia v rukách niektorých jazdcov neriadené strely so všetkými negatívnymi javmi. Už sa teším na ďalší pretek, ktorý by sa mal konať 29.12.2010 v Polnej, dúfam, že sa mi podarí ďalej zlepšovať svoj jazdecký výkon, v každom prípade už som si objednal novú karosériu, lebo tá asi najviac odnesie moje nové pokusy v automodelárskej branži.