Vo štvrtok 23. apríla som sa konečne dostal do vzduchu. Prvý raz tento rok. Vonku bolo pekne a teplo, slnečno, len mierny vetrík. Baterka vo vysielači Futaba FC-16 mala dokončený cyklus nabiť-vybiť-nabiť a aj na elektrovetroň Short-T som dokončil ochranné puzdrá na krídla pri transporte. A práca bola tiež spravená, takže som mal čas aj možnosť aj podmienky vyjsť na lúku za mestom. Ako na potvoru nikto z kolegov ten deň nemal čas. Oni si polietali už minule. Tak som skúsil, či to takto na jar nosí.

Najväčším problémom lietania so Short-Tom bolo nabíjanie. Pre pohon používam starší, ale stále dobrý LiIon dvojčlánok Jeti 1300 mAh. Stačí tak na päť-šesť minút motorovania. Potom ale aj pri nabíjaní tromi ampérami musím čakať nečinne pri aute. Tomu je už ale koniec. Postavil som si totiž na šantenie vonku malé auto XRAY M18 Monstertruck a k jeho pohonu mi slúžia dve lipolky 1500 mAh. Ako sa poznám, zase mi do toho niečo príde a zase budú niekde pol roka ležať, takže zase mi odídu na starobu a nie na opotrebenie. To je aj dôvod, prečo som v minulosti investoval radšej do LiIoniek, tie mi dobre slúžia bez ohľadu na moje modelárske pauzy. No ale do auta sa Lionka nevošla, tak som kúpil lipolky. A tie sú rozmerove takmer identické s tou Lionkou, len sú tenšie a o 15 gramov ľahšie. Takže dostali zospodu suchý zips na pripevnenie do držiaka aku v trupe vetroňa a z druhej strany kúsok zipsu na prichytenie 15 gramového olovka.

Vo štvrtok poobede som teda šiel na lúku za mestom vyskúšať, ako mi to po polročnej pauze pôjde s elektrovetroňom a ako sa mi bude lietať s novými baterkami. Krídla som vložil do nových prepravných obalov, na T-chvost nasadil tiež jeden obal a naložil všetko do auta.

Na LiIonku lietam tak 5 minút plus rezerva na pristátie. A na riadenie modelu. Lebo ako na potvoru, slušnú termiku chytím až na posledné nastúpanie 😉 Na Lipolku sa mi zdalo počiatočné stúpanie razantnejšie (má o málinko vyššie napätie aj je tvrdšia) a môžem lietať o minútku a pol dlhšie, ako na LiIonku.

Trochu pofukovalo, podľa predpovede malo byť tak 5 m/s, ale v skutočnosti to mohli byť nanajvýš tak tri metre. Len sa menil smer vetra, od juhu postupne na západ. No vždy dosť dobré na štarty aj na pristátia. Sem tam som zacítil nejakú bublinu, ale o komínoch sa nedalo hovoriť, po pár okruhoch som z toho zase vypadol. No aj tak som si na jednu baterku polietal dobrú polhodinu. Hlavne ale, že po pristátí som nemusel čakať pri nabíjačke, ale som založil druhú baterku do trupu a mohol som opäť štartovať 😉 Pri troch baterkách tak môžem lietať dosť dlho, s priebežným nabíjaním prakticky neustále. No ale stačí mi, že môžem poobede vybehnúť s elektrovetroňom a jedným kufríkom s rádiom a tromi baterkami na kopec a polietať si. Len už aby bolo teplejšie a vyskúšal som nejakú skutočnú termiku.