Už dlhšiu dobu som si pripadal na letiskách ako „posledný mohykán“ s vysielačom na frekvencii 35 MHz. Tí, čo ma dobre poznajú, tak vedia, že nie som odporcom nových technológií a materiálov, ale ani bezhlavo nepreberám najnovšie trendy. A že mám rád kvalitné veci a používam ich dovtedy, kým spoľahlivo slúžia a robia to, čo sa od nich očakáva. Najnovšie funkcie ma nezaujímajú, ak ich nepotrebujem, ani u vysielačiek ani u počítačových programov. Na druhej strane keď si o niečom myslím, že to potrebujem alebo účelne využijem, chcem to mať. No a teraz na konci leta sa stretli všetky premenné v jednom bode a ja som urobil dve zmeny v jednom. Presedlal som z pultového vysielača Futaba FC-16 v pásme 35 MHz na palcové rádio Turnigy TGY-i6 na 2,4 GHz. Aké sú moje prvé dojmy?

Keďže čítat...

Vo štvrtok 23. apríla som sa konečne dostal do vzduchu. Prvý raz tento rok. Vonku bolo pekne a teplo, slnečno, len mierny vetrík. Baterka vo vysielači Futaba FC-16 mala dokončený cyklus nabiť-vybiť-nabiť a aj na elektrovetroň Short-T som dokončil ochranné puzdrá na krídla pri transporte. A práca bola tiež spravená, takže som mal čas aj možnosť aj podmienky vyjsť na lúku za mestom. Ako na potvoru nikto z kolegov ten deň nemal čas. Oni si polietali už minule. Tak som skúsil, či to takto na jar nosí.

Tento stíhač z I. svetovej vojny sa mi už dávno páčil a túžil som ho mať vo svojej letke. Veľa plánikov som mal v ruke, ale vždy mi do toho niečo prišlo a v poslednom čase som pracovne tak zaneprázdnený, že stavba akéhokoľvek modelu neprichádzala v úvahu. Keď som uvidel inzerát na výrezy z EPP, neváhal som ani chvíľku a kontaktoval predávajúceho.

Keď som s kolegami v klube pred takmer 4 rokmi navrhol a postavil Juniora, cvičný model pre začiatočníkov, netušil som, aký bude mať úspech medzi ostatnými modelármi, najmä začiatočníkmi. Konštrukcia počítala s pohonom jednosmerným motorom a napájaním sedemčlánkom NiMH 2/3A, vtedy najdostupnejšími komponentami. Čínske dovozy nefungovali a striedavé motory napr. Axi a regulátory JETI boli na takýto model pre začiatočníka predsa len trochu drahé.
Situácia sa zmenila, striedavé pohony sú dostupné za veľmi dobré ceny a model Junior je stále obľúbeným modelom a ja dostávam otázky aj na fóre aj mailom, aký striedavý motor použiť.

Keďže sme už dlhšie neboli na nijakom verejnom vystúpení, celkom radi sme prijali pozvanie starostu Príbeliec, môjho dlhoročného priateľa a bývalého kolegu, na ukážku leteckých modelov v piatok 31.7.2009. Najmä po tom, čo Pajlotmato asi dva týždne predtým pri súkromnej návšteve predviedol kamošom Horneta vo vzduchu a pol dediny ostalo v nemom úžase. Boli sme očakávaní a lákadlom mal byť aj dobrý guláš.

Dnes som po pracovne nabitom víkende si našiel trochu času poobede a zašiel do klubu. Medzitým sa zamračilo, popršalo, kým som obojstrankou prilepil plastikové krytky serv na krídla a do kabíny vložil malé pípatko. Pre kukuricu na letisku a pre istotu 😉 Spodok trupu som polepil 25 mm sklennou páskou tromi pásmi postupne skracovanými. Nakoniec vyšlo slnko a objavil sa Maťo. Najvyšší čas vyraziť na letisko.

Keď som pred rokmi uvidel EPP akrobat Algol, zamiloval som sa. Dlhé roky trvalo, kým som zistil, kto má na predaj výrezy. Keď som ich zohnal na dovolenke v Čechách, zapáčili sa aj kamošom v klube. Tak sme začali zháňať materiál. Keď už bol aj Algol aj ďalšie výrezy, tak už nebol čas na modelárčenie. A výrezy ležali takmer rok v klube. Našťastie sa našiel dobrý kamarát a dnes je už Algol zalietaný, veď uvidíte na videu. Len mám jednu dilemu, zaradiť ho medzi články „Moje modely“ alebo do „Modely kolegov“? 😉

Algol je model postaven...

pajlotmato nám napísal: Rozhodol som sa, že opäť pár slovami prispejem na Ďusiho web pretože teraz mám na to aj celkom dobrý dôvod 🙂 Ako už niektorí viete, môj hornet doslúžil po odlietaní jednej sezóny nakoľko som si povedal, že to „nieje ono“ čo som od toho očakával a tak som tesne pred zimou horneta „vykuchal“ a všetko som odtiaľ vybral von.

Viedlo ma k tomu hlavne...

Tak dlho sa lieta s vetroňom nad potokom, až pristane za ním… Tak nejak by sa dalo stručne charakterizovať, čo sa mi po dlhých rokoch prihodilo v nedeľu 28.9.2008 podvečer. Všetko to začalo tesne pred sedemnástou hodinou, keď Maťo pristál so svojím modelom a pri pohľade na EVO nad kopcom povedal: „Ešte vás to baví?“ Podľa mojej (ne)reakcie rýchlo pochopil, že je problém. Teda že mám problém. Férove musím povedať, že spolu s Mirom a Lacom sa mi snažili s ním pomôcť.

Začalo to tak, že...

Tucano je hotové. Poďme teraz trochu rekapitulovať, upresnime si nejaké parametre a pripravíme model na prvý let.