Ako štartuje a lieta depronový elektrovetroň?

Po nevľúdnych, studených a občas upršaných dňoch je tu zrazu slnko, vietor ustal a teplo volá na letisko. Je najvyšší čas urobiť si inventúru v modeloch, hotových, rozostavaných alebo aj poškodených a určiť si ciele a plány na nadchádzajúcu sezónu. Čo postaviť, akých akcií sa zúčastniť? Čo skôr a čo potom?

Tento stíhač z I. svetovej vojny sa mi už dávno páčil a túžil som ho mať vo svojej letke. Veľa plánikov som mal v ruke, ale vždy mi do toho niečo prišlo a v poslednom čase som pracovne tak zaneprázdnený, že stavba akéhokoľvek modelu neprichádzala v úvahu. Keď som uvidel inzerát na výrezy z EPP, neváhal som ani chvíľku a kontaktoval predávajúceho.

Tak aby býva často zvykom, víkend bol škaredý a upršaný a ako začal pracovný týždeň, tak vonku všetko opeknelo. V pondelok som zavolal Maťovi, že ideme lietať. V utorok už volali kolegovci mne, tak sme išli aj my dvaja zas. V pondelok som zrušil jeden model a v utorok… mi náhoda nedovolila zrušiť druhý

V pon...

Okrem krídla som na EVO-5 / EVO-6 depronovom elektrovetroni musel opravovať aj trup. Pristál som s ním kolmo dole z asi 100 metrov do oračiny 😉 Čistý lom trupu zvádzal o jeho oprave, dobre navrhnutá motorová prepážka tiež nedala veľa práce. Radšej som ale vyrobil nový trup, ten opravený by možno chvíľu poslúžil, ale nový bol hotový rýchlejšie, aj za použitia dobrých dielov zostarého. Tu je pár fotografií.

Po krásnej nedeli bol ešte krajší pondelok a keďže som už o pol tretej popoludní skončil prácu, rozhodol som sa doplniť deficit lietania a natrénovať hľadanie termiky s EVO 6. Skočil som do dielne a kým sa mi nabili baterky, popracoval som trochu na dokončení malého Tucana. A hurá na letisko.

Na tento deň sme mali pripravených niekoľko nových modelov a tešili sme sa, kedy konečne nám počasie umožní dostať sa do vzduchu. Nejaké pokusy už boli v sobotu, ale nebolo to ono, ja osobne nemám rád vietor, no nedeľa konečne vyšla. A okrem nových modelov sa medzi nami objavil aj nový modelár. A tak nás bolo plné letisko.

Cez internet sme na poslednú chvíľu dostali pozvanie zúčastniť sa akcie Otváranie neba 2008 na modelárskom letisku Zolná. Zhodnotili sme stav modelov aj možnosť členov klubu zúčastniť sa a v sobotu ráno o deviatej sme 4 autami vyrazili do Zolnej, aj keď počasie nebolo jednoznačne pekné. Myslím, že sa oplatilo.

V nedeľu sa tak neskutočne vyjasnilo a oteplilo, že ma až štvalo, že musím byť u zákazníka a keď o jedenástej začali vyzváňať telefóny, švihal som, aby som čo najskôr mal fajront. O pol druhej ale už som bol v klube a kým som pripravoval EVO6, začali prichádzať kolegovia. Chýbal len Vlado M., ktorý marodoval a Samo A.

Ukázalo sa pekné počasie, nebo bez obláčika a vietor naozaj len mierny, tak sme sa opäť vybrali v plnej zbroji na naše letisko v Sklabinej. Pilotov sa nás stretlo dosť a aj modelov, z ktorých niektoré čakal prvý a niektoré opakovaný zálet.