V nedeľu sa tak neskutočne vyjasnilo a oteplilo, že ma až štvalo, že musím byť u zákazníka a keď o jedenástej začali vyzváňať telefóny, švihal som, aby som čo najskôr mal fajront. O pol druhej ale už som bol v klube a kým som pripravoval EVO6, začali prichádzať kolegovia. Chýbal len Vlado M., ktorý marodoval a Samo A.

Miro K. doviezol svoju veľkú Cessnu a všetci sme verili, že dnes už konečne bude lietať. Preštudovali sme videá z minula a prišli sme k záveru, že aj keď je ťažisko tam, kde by malo byť, problém bude zrejme v uhle nábehu krídla voči VOP. A aj keď bol model postavený presne podľa plánu, premerali sme to. 4,5 ° je naozaj veľa a tak Miro vyrobil niekoľko odstupňovaných podložiek pod odtokovú časť krídla. Najskôr začal s podložkou 7 mm a odštartoval ku skúšobnému letu. Model sa po dlhšom rozbehu poslušne vzniesol a letel… Po niekoľkých minútach Miro radšej odovzdal kniple svojej FC-16 pajlotmatovi, ktorý Cessnu bezpečne priviedol na zem.
Po výmene podložky za 10 mm Maťo odštartoval k ďalšiemu krátkemu letu a po ňom lietal Miro. Posunuli sme ešte baterku dopredu asi o 10 mm a skúšali, čo model na to. Nakoniec sme baterky vrátili naspäť a pod krídlo pribudla ešte jedna 2 mm podložka. Uhol nábehu krídla voči VOP je teraz 1,2 °.

Celobalzový model potiahnutý fóliou má rozpätie 1,8 metra a hmotnosť 2,05 kg. Poháňa ho Speed 600/7,2V s amatérskou prevodovkou 3,2:1 a sklopnou vrtuľou 320×200 JAS, napájaný osemčlánkom NiCd Sanyo 1700 SCR. K značnej hmotnosti pomáhajú tiež dve 50 gramové servá VOP a SOP. Objektívne je pohon na hranici, s modelom sa dá len tak poletovať. Štartuje pomaly a rozvážne, potrebuje trochu rozbeh, na pristátie treba ísť trochu z ďaleka a stále pod miernym plynom. Trochu sa ešte Miro musí pohrať s výchylkami SOP a VOP, aby nebolo ovládanie Cessny také citlivé. V budúcnosti ho čaká ešte úvaha buď o znížení hmotnosti modelu alebo zvýšenie výkonu pohonu. Už dnes je však možné povedať, že model bude ozdobou našich vystúpení.

Druhý Mirov model, resp. model jeho syna z dielne Vlada M. nás tak dlho netrápil. Depronový 70 cm Spitfire so sedemčlánkom GP1300 a MIG480 napriamo s APC 6×4 si „užil“ vzduchu asi 6 sekúnd a čaká ho oprava upevnenia krídla.

Maťo preháňal po oblohe svojho „hotlinera“ ZBrkaĎábla tak intenzívne, že na bočniciach trupu sa zvnútra pri motore objavili sadze. Pri elektrickom motore (po kontrole motora v pondelok som konštatoval, že uhlíky aj kolektor MIG 400/6V sú v dobrom stave a motor ešte vydrží, rovnako ako prevodovka MP JET 3,3:1 planeta). Jeho najnovším číslom je fackovanie krtkov. Lieta to totiž už tak nízko a vyberá také ostré zatáčky, že keby na poli vyliezol krtko z diery, wingletom jednu schytá 😀

Depronová 200 gramová F-15 dostala nový LiPol dvojčlánok Hextronik 460 mAh a Maťo si vychutnával jeho tvrdosť a akceleráciu modelu a nacvičoval ploché vývrtky. Nová priesvitná kabínka modelu naozaj svedčí.

Miro Š. po oprave zlomeného trupu svojho shocka opäť trénoval akrobaciu a Maťo mu ukázal, ako sa lieta 3D s takýmto 250 gramovým modelom a dokonca si vyskúšal aj visenie.

Visenie som si vyskúšal aj ja. S EVO6. Zabudol som zapnúť mix motor/VOP a motor HiMotor 2030-10 po štarte tak akceleroval, že model stúpal pod uhlom asi 45° a keďže som tlačil dosť málo, prešiel postupne do visu, kde pomaly zhúpol a pokračoval v lete. Myslím, že som konečne k tomuto motoru s kV 1000 a osemčlánku TT1100 mAh NiMH našiel tú správnu vrtuľu. Je to sklopka Graupner 11×8. Táto lopata ale tak cvičí s týmto vetroňom, že musím o pár mm podložiť spodok motora. Možno nebude na škodu podložiť trochu aj krídlo a nebudem musieť toľko naťahovať VOP. Krídlo 1,8 m s profilom E205-9,5% sa osvedčilo aj vo vetre a tento pohon je akurát. 13A pri 9V je pre deproňáka sila a za minútu je model vo výške ako s plechovkou a 6×3,5 za minúty tri. K dispozícii je 5 minút motorového letu plus rezerva na pristátie asi 1 minúta. Kým som olietal jednu baterku, dole podo mnou odlietala aj F15 aj shock, aj Cessna.

Na letisku sme ostali až do súmraku. Teplota z 18 °C klesla na 11 °C, obliekli sme si na tričká opäť bundy a dosýta vylietaní sa vrátili do klubovne. Najviac vysmiaty bol asi Miro K, ktorému konečne Cessna lieta, ale spokojní sme boli všetci.

Len keby tie videá netrvali tak dlho uplaodovať na server 🙁