Horúčava bola celý deň, ale vietor skoro žiadny, tak sme sa okolo štvrtej popoludní stretli v klube, naložili, čo sa dalo, najmä 12 V aku na nabíjanie a vyrazili smer Sklabiná. Najmä na červeného Spitfire sme boli zvedaví viacerí.

Brada postavil vo voľných chvíľach pre Mirca depronového Spitfire, ale s plechovkou MIG 480 a osemčlánkom NiMH GP1100 moc lietať nechcel, bolo to všetko ťažké. Tak som z našej „čínskej tržnice“ objednal malý strieďák, 2208 stator s 1400 Kv, ale motor sa mi zdal slabý (v Hawku), tak ho Mirec na moju radu predal a kúpil som mu Turnigy e-drive 2210 s 1500 Kv. 8×6 vrtuľa GWS a dvojčlánok LiPol 1600 Loong Max na statickej skúške ukázali, že to bude to pravejšie orechové, ako predchádzajúce pohony 😉

Miro K. a Pajlotmato napípali vysielač, nastavili veľkosti výchyliek a Maťo si model nechal hodiť. Trepotalo sa to ako list vo vetre na jeseň, tak to Maťo položil jemne na zem a posunuli sme Lipolku čo najviac dopredu. Pomohlo to a model lietal celkom slušne, aj keď bude treba pozrieť závesy krídeliek, lebo do jednej strany sa tomu moc točiť nechcelo. Na videu vidno, že Maťo si dovolil aj svoje obľúbené akrobatické figúry a ja som veľmi rád, že som pre modely veľkosti 400-500 gramov našiel slušný motor pre dvojčlánky. Len si ešte musíme zvyknúť, že strieďáky a lipolky sú ľahšie, ako plechovky a NiMH, a všetko to napchať poriadne dopredu.

Na fotke vidno aj Bradov SuperCake, traktor, ktorý ešte stále lieta na MIG 600 a v tomto teple si Vlado vyskúšal aj staršiu baterku Sanyo 1000 NiCd, ktorá stále dáva šťavu a ľahký model občas lietal ako vetroň, tak to dobre nosilo.

Mirove Tucano (so zelenými koncami krídiel) už lieta rutinne a tak si trénoval pristátia. S Maťom sme ho pérovali, že ako sa približuje, nech spomalí, ale Miro sa aspoň trafil do osi dráhy, čo sa o mojich pokusoch o pristátie povedať veľmi nedalo a keď som pri neviem koľkom pokuse už toho mal plné zuby a než riskovať pristátie na asfalt, som položil svoje Tucano (modré konce krídiel) radšej na vrcholec mladej kukurice asi 3 m od trávnatej dráhy. Ešte že mi Maťo a Miro pomohli model nájsť…

Pokiaľ Maťo nenaháňal po oblohe Mirove Tucano (má tam o „niečo“ výkonnejší a rýchlejší pohon 2212 1000 Kv a trojčlánok 1800 LiPol s 8×6 GWS), tak sa preháňa po oblohe s Invalidom, kde má pohon ešte výkonnejší (2217 s dvojčlánkom a vrtuľou sklopkou 10×6, lebo tú „poriadnu“ 11×6 zlomil v Antole) a ukazoval nám, ako sa bez krídeliek lieta na chrbte.

Na chrbte som sa učil lietať aj ja s Flopom, ale keďže som dvojčlánok LiIon mal v Tucane, naložil som si sedemčlánok NiMH. Čo robí 50 gramov navyše som zistil za chvíľu, keď sa mi po pár preletoch v bezpečnej výške podarilo model dostať na chrbát a udržať ho tam, tak som zistil, že na polpremet už nemám miesto a pokus o výkrut tiež skončil v mäkkej zemi v kukurici… Opäť vylomený kolík v krídle a zlomená preglejková zadná prepážka. Len ten PA šrob M4 stále drží. Musím to už raz urobiť poriadne.

Brada doniesol na letisko tohto depronového holuba s MIG 280/4,1:1 prevodovkou a trojlistou vrtuľou FSK, a sedemčlánok mikrotužiek NiMH nahradil dvojčlánkom LiPol. Postupne pri pokusoch o let presúval aku až dopredu, kam až to išlo, ale asi to bude chcieť urobiť holubovi olovený zobák. Tie lipolky sú prosto ľahké…

K „umravneniu“ sme dostali aj jedného čínskeho dvojplošníka z polystyrénu, kompletne vybaveného, s motorom Speed 300 a prevodovkou a sedemčlánkom NiMH. Ako prvé som Mirovi kázal upraviť uchytenie podvozka, Vlado potom nechal preložiť tú srandovnú originálnu úzku trojlistú vrtuľu, lebo sa za letu zaťahovala, až sa sekla o motorový kryt. Nakoniec to lietalo, len premety sa mu nechcú a výkruty už vôbec nie. Raz darmo, je to plechovka 😀 Lieta to ale pekne, ale ak to má byť model pre začiatočníka, tak len pod dozorom niekoho skúsenejšieho.

Partiu dopĺňal aj Miro Š. so svojím shockom a nácvikom akrobacie, EPS Cessna vraj má nejaké problémy s krídlom…

Dobre bolo. Aj keď teplo. Alebo len sa mi to tak zdalo pri lietaní s tou malou mrškou Tucanom?