Tak sa nám nejak nakopili opravené, upravené alebo nové modely a už len ostalo ísť s nimi na letisko a vyskúšať ich.

Najväčšiu zmenu doznala naša letka stíhačov. Vladov modrý Hawk dostal tlačný striedavý motor 2826 1500 Kv a minulý zálet sme nedokončili pre odtrhnutý káblik. Pri dnešnom lete sa nejak vzpínal a tak dostal trochu závažia do predku, aby vyvážilo vzadu umiestnený motor a regulátor. No napriek tomu vo vzduchu stváral prečudesné veci a hoci sa Pajlotmato snažil, model skončil špicom v zemi a čaká ho oprava predku. Nie je to nič vážne, ako býva u Depronu zvykom. Po havárii sme objavili uvoľnený záves ovládania ľavého krídelka, ale neviem povedať, či to bolo dôvodom havárie alebo jej výsledkom.

Bielozelený, ešte bez kamufláže, L-29 Delfín, je výsledkom úvahy, čo s malým pohonom. Pôvodne Pajlotmato uvažoval použiť previnutý CD-ROM motor, ale nakoniec v špici skončil číňan 2822 1400 Kv a v chvoste dvojčlánok LiPol 450 mAh, s touto výbavou model hmotí 200 gramov. Žiaľ, ani jemu nebola nedeľa naklonená, po pár sekundách model skončil po kotrmelci na asfalte a tiež ho čaká oprava depronového predku.

Moje Tucano sa na letisko len previezlo a nakoniec som sa ani nepokúsil o let. Chvíle bez vetra využili ostatní kolegovia na lety a čierňava veštiaca búrku a dážď sa stále približovala… Takže premiéru som odložil na inokedy. Prvé Tucano postavil Brada pre Mira K. staršieho a moje má rovnaký pohon 2830 1000 Kv a sedemčlánok NiMH, prípadne dvojčlánok LiIon 1300. S osemčlánkom 1100 mAh NiMH hmotí rovného pol kila. Sám som zvedavý, ako bude lietať (ak bude) lebo pri stavbe som sa dopustil niekoľkých stavebných chýb a aj preto je v mieste chrbta a kabíny trochu väčší, ako by mal byť, zas na druhej strane je vraj krajší 😉 Mám už pripravené diely druhého (už bez týchto chýb) a samozrejme fotodokumentáciu zo stavby a napísané nejaké diely seriálu o stavbe pre vás.

Vlado si polietal so svojím Maybugom na MIG 480 a s osemčlánkom NiMH 1300 mAh je tento stroj solídne rýchly a stabilný a z nejakého vetríka si jeho polosúmerný profil nič nerobí. Horšie je to s pristátím, ale myslím, že Vlado si to rád trénuje. Oproti Junioru, kde stačí stiahnuť plyn a model si sadne sám, to už nie je hračka a dá sa s ním aj slušne vyšantiť.

Ja som mal na letisku aj Flop a U-3 s upraveným kontejnerom na aku a sedlom krídla, ale nakoniec som neletel ani s jedným modelom. Rovnako tak Maťo len previezol veľkého Horneta. Zato si trochu polietal s Mirovou malou EPS čínskou Cessnou, ktorej hádam už trafili správnu vrtuľu tak, aby to model nerozdrapilo vo vzduchu ani aby nerezonovali jej listy pri plnom plyne.

Veselou vložkou na letisku bol depronový Lublin Mira Č., ktorý sa z Krtíša odsťahoval a len občas príde do klubu alebo na letisko. Jeho Lublin s necelým metrom rozpätia dostal namiesto MIG 400 s amatérskou prevodovkou, schopnou zožrať tretinu výkonu motora, strieďák Turnigy typu bel s 1200 Kv a ako zdroj Miro používa osemčlánok tužkových NiCd aku Sanyo KR1100AU. Tehla ťažká 200 gramov, ktorú vraj kúpil na doporučenie jedného známeho predajcu, keď si pýtal kvalitné aku. Asi mu zabudli povedať, že sú to aku do vysielača… Doma mu to vraj lietalo skvele, len neviem prečo sa mu nepáčila vrtuľa GWS 10×4,7 a vypýtal si menšiu, 8×6.
Prvý štart bol len pokus, Miro stále nevie, že treba (vedieť) štartovať proti vetru a tak po pár metroch skvelého jazdenia po ploche model zastavil. Druhý pokus už bol lepší, model sa dostal do vzduchu a asi len pol metra preletel od moje hlavy a fotoaparátu, keď som to filmoval. Našťastie Miro Š. s Maťom pokosili len úzky pruh trávy pre odloženie modelov, takže model mohol odštartovať posledný krát.

Tento štart a let si môžete pozrieť na videu. Pristátie neuvidíte, nekonalo sa 😀 Hoci Maťo ako skúsený pilot neustále hustil do Mira, aby s tými kniplami narábal jemne a citlivo, aby dal kontru, Miro neustále držal model v zákrute, ako by dokazoval, že špirála nehrozí, že model to zvládne… Medzitým sa model dostal celkom ďaleko, ja som to opäť odhadoval na rozhranie stromov pri potoku a nakoniec si Miro pre model došiel pešo. Mal rovnakú prechádzku, ako ja v pondelok s EVO6. Jeden komentár: „Tak z tohto sme my už našťastie vyrástli.“ Druhý: „A aké okuliare mal? Na diaľku alebo na čítanie?“
Po návrate sme videli, čo balík NiCd urobil s trupom: Od centroplánu dopredu zostali len náznaky bočníc. Sériu komentárov zakončil sám pilot, keď prehovoril smerom k laickým divákom: „Predok sa musí poriadne vylaminovať, inak to nemá cenu.“

Nový pohon dostal aj náš „plechovkový hotliner“ Brko-Ďábel, keďže z MIG 400 sa usádzali na vnútornej strane trupu sadze. Turnigy 2212 1000 Kv a dvojčlánok LiPol Zippy-R 1800 mAh s vrtuľou 10×8 robí celkom slušné veci, ale rád si počkám na vrtuľu 11×8 a jej letový prejav. Viem, čo to robí s mojím EVO 😀 Zníženie hmotnosti modelu tiež prospelo a ani na videu nezbadáte, že model nemá krídelká.

Nakoniec tú búrku dohnalo až na letisko a tak sme urýchlene veci zbalili a aj keď nelietali všetky modely, čo boli na pláne, vrátili sme sa do klubovne. Budúcu nedeľu asi na Sklabinú nepôjdeme, v sobotu (ak bude zlé počasie, tak v nedeľu) je plánované lietanie v Antole pri Banskej Štiavnici. Ja mám však v sobotu rodinné povinnosti v Čechách a do Antola sa žiaľ nedostanem, tak je celkom možné, že budem mať v nedeľu solo zálet. Nové EVO5 je už totiž takmer hotové 🙂