Modelár bez nabíjačky nemôže fungovať. Dokonca aj pri použití spaľovacích motorov je potrebné nabíjať akumulátory vo vysielači a prijímači, s výnimkou upútaných modelov. Keďže lietam elektrolety, je dobrá a spoľahlivá nabíjačka alfou a omegou môjho koníčka. V mojej výbave mám nový kúsok.

Tento rok na Iliji a v Lučenci som zistil, že som jeden z posledných (rekreačných) leteckých modelárov, ktorý ešte lieta na pásme 35 MHz. A možno som aj dolietal. Pre riadenie svojich modelov mám už staršiu, ale stále spoľahlivú Futabu FC-16. Spoľahlivú až do tohto leta.

Pred rokmi som si kúpil lacnú akumulátorovú vŕtačku v tescu. Viem, že tento vercajk neoplýva kvalitou a životnosťou, ale na pár dier do tehly na hmoždinky za mesiac alebo predvŕtať do stola na vruty to celkom stačí. Alebo pritiahnuť pár šróbov. Jedinou nevýhodou tohto náradia bolo použitie NiCd akumulátorov. Bolo mi jasné, že vydržia najviac rok. Takže po skončení životnosti som sa dal do upgrade akuvŕatčky a doprial jej poriadnu baterku.

Horúčava bola celý deň, ale vietor skoro žiadny, tak sme sa okolo štvrtej popoludní stretli v klube, naložili, čo sa dalo, najmä 12 V aku na nabíjanie a vyrazili smer Sklabiná. Najmä na červeného Spitfire sme boli zvedaví viacerí.

Tak sa nám nejak nakopili opravené, upravené alebo nové modely a už len ostalo ísť s nimi na letisko a vyskúšať ich.

V nedeľu sa tak neskutočne vyjasnilo a oteplilo, že ma až štvalo, že musím byť u zákazníka a keď o jedenástej začali vyzváňať telefóny, švihal som, aby som čo najskôr mal fajront. O pol druhej ale už som bol v klube a kým som pripravoval EVO6, začali prichádzať kolegovia. Chýbal len Vlado M., ktorý marodoval a Samo A.

Môj kolega Miro K. starší sa už dlhší čas pokúša o zálet svojho modelu Cessna. Má pred ním rešpekt, veď sa jedná o model klasickej konštrukcie, potiahnutý fóliou a pri rozpäťí 1800 mm váži dve kilá pri pohone motorom MIG 600/8,4 V s prevodovkou a napájaním osemčlánkom NiCd Sub-C 1700 mAh. Dnes však povedal „Dosť“ a odhodlal sa.

Ako hovorí,...

Konečne bolo nad nulou, svietilo slnko a nefúkal vietor. Telefóny predpoludním zadrnčali a po trinástej hodine sme boli takmer všetci na letisku. Polietali sme aj pošantili, zbavili sa absťáku a čosi aj klepli o zem 😉 A čosi ostalo len na zemi.

Elektrovetroň je hotový. Poďme teraz trochu rekapitulovať, upresnime si nejaké parametre a pripravíme model na prvý let.

Dnes dopoludnia sa ukázalo slnko a vietor nikde. Sem tam nejaký oblak, a tak zopár telefonátov a po obede sme sa stretli v klube a naložili. Dnes malo mať premiéru krídlo, pripravované na EVO5 aj Brko. Varianta som sa preto rozhodol nechať doma.