Ako som už avizoval, upravil som si štandardný feritový motor MIG 400 pre elektrovetroň EVO5. V nedeľu 14. októbra 2007 som mal možnosť konečne motor otestovať a porovnať ho s pôvodným, neupraveným motorom. Prinášam Vám praktické výsledky testov.

Už od rána sa ukazoval pekný deň. Bezoblačná obloha, slniečko a bezvetrie. Po včerajšom fujaku priam neskutočné. Len teplomer ukazoval slabých 9°C. Prvý sa ozval Maťo a potom som ja obvolal kolegov a po dvanástej hodine už som bol v klube a pripravoval veci na letisko.

Dnes som konečne prelomil modelársky absťák a dostal so po dlhom čase na letisko. Deň bol krásny už od rána a po splnení si domácich povinnosti (vytopený som bol nie len v kancelárii, ale aj doma, a bolo treba taktiež maľovať) som vyštartoval do klubu pre veci. S Vladom a Mirom K. sme boli dohovorení už od piatku, tak som zavolal Samovi a podľa hlasu mi bolo jasné, že on už na letisku je. Tak EVO5 s futabou šlo do kufra a smer Sklabiná.

Na druhý pokus sme sa dostali aj do Želoviec. Aj keď len tak-tak. Vlani sme na poslednú chvíľu účasť na Dni obce pre dážď museli odrieknuť a aj toho roku to bolo nahnuté. Ešte deň pred akciou fučalo ako divé a ani na obed nebolo isté, že budeme lietať.

Dnes teplota na slnku nedosiahla 50 °C, a ani veľmi nefučalo, tak som si povedal, že po jednodňovej prestávke znova pôjdem na letisko s EVO5, najmä vyskúšať nové info o aku v praxi.

Dnes bolo počasie rovnaké ako včera. Až na ten vietor. No tak som bol zase na letisku, tentoraz aj so svojou priateľkou. 34 °C v tieni, vánok iba sporadicky. Idylka.

Poobede teplomer ukazoval na slnku 44 °C. Priznám sa, že som nemal ani najmenšiu chuť ísť v takej páľave lietať, no v klube som mal po včerajšku poškodeného vetroňa a motor na opravu. A pripraveného Varianta. Tak som teda začal v klube.

Po týždni mizerného a daždivého počasia sa ukázala krajšia tvár leta a tak som sa už poobede vybral na letisko. Jednak už som mal k dispozícii päť sád akumulátorov, jednak sa s vetroňom mám stále čo vo vzduchu učiť.

Pridávam sériu fotografií z rokov 2005 až 2007 z rôznych leteckých dní na Sklabinej. Je to obdobie, kedy sme sa prevážne učili stavať a lietať deproňáky a kedy sme objavovali čaro leteckého modelárstva. Modely to boli zväčša jednoduché a často sme sa učili na vlastných chybách. Fotografie som sem vlastne dal len čisto z dokumentačných dôvodov.

Je to tak, Elektrovetroň má len dva týždne a už sa podrobil strednej oprave. Pri predvádzacej akcii som namiesto pristátia do kŕdľa detí radšej zvolil pristátie po vetre a bol som pridlhý, model skončil pod mojím autom s poškodenými ušami krídiel. No už o dvadsaťštyri hodín bol model v stave, ako keď bol nový a dnes som ho bol opäť zalietnuť.