Elektrovetroň je hotový. Poďme teraz trochu rekapitulovať, upresnime si nejaké parametre a pripravíme model na prvý let.

Prijímač
Na ovládanie Elektrovetroňa stačia tri funkcie. Výškovka, smerovka a motor. Ak neskôr plánujete postaviť krídlo s krídelkami, budete potrebovať štvorkanálový prijímač. Mám odskúšaný Jeti Rex 5 MPD. Hoci sa EVO5 radí medzi školné modely, dokáže vyletieť aj poriadne vysoko. Kto bol s nami v 2007 na Iliji, tak vie 😉 Nechcem kecať, ale 600 m to mohlo byť. Poniektorí už model ani nevideli. Ak Vás zaujímajú aj takéto výlety, doporučujem poriadny prijímač, lebo ak Vás zláka cena niečoho malého do haly… aby ste o model neprišli. S JETI REX 5 MPD bežne lietam do veľkých výšok a zatiaľ model vždy poslušne reagoval na všetky moje povely z FC-16 a vždy sa bezpečne vrátil na zem.

Servá
Vyskúšal som Waypoint 060 (6 g a 0,8 kg/cm) a som s nimi spokojný. Nemajú síce guličkové ložisko výstupného kolesa, ako BB servá, ale zatiaľ idú dobre. Úplne stačia svojím ťahom bezpečne ovládať model.

Tiahla
Vo veľkých modeloch sa používajú rôzne tiahla z drevených líšt, v halových modelov zasa uhlíkové, u deproňáka zostaneme u jednoduchších. Úplne stačí tiahlo z oceľového drôtu 0,8 mm z modelárskej predajne v plastikovej trubičke pre tento drôt. Keby Vám bowden pochybel, stačí aj palička s tamponikmi do uší. Je dutá.
Ukončenia tiahla je najjednoduchšie urobiť do pravého uhla alebo tzv. Z-ohyb. Na servách sa osvedčili blimpy MP JET 1 mm.

Motor
Vyskúšal som dve „plechovky“ MIG 400 a akumulátory GP 1100 mAh či TT 1100 v osemčlánkovej sade a Sanyo N500 AR v sedem aj osemčlánkovej sade.
Model lieta bez prevodovky s motorom MIG 400/7,2 V, a sklopnou vrtuľou 6×3,5 Robbe. Doba letu cca 9 (3 na N500AR) minút. Model je solídne rýchly, nemá však ťah, na všetko ho treba najskôr nechať rozbehnúť. Táto alternatíva je vhodná, ak potrebujete pri stavbe ušetriť. Hmotnosť aj cenu. Motor to vydrží asi tak jednu sezónu, opotrebujú sa uhlíky aj komutátor.
Neupravený motor priamo z obchodu po zábehu sa mi zdá lepší pre rekreačné lety, ako upravovaný, ostatne, je o tom samostatný článok. Slabšie NiCd aku by som dnes už nekupoval, pokiaľ ich mám, skúšam ich na prvé lety a na krátke výlety, či je hore termika. Sedemčlánky sú objektívne oveľa slabšie, skôr sú vhodné na nácviky pristátí s vetroňom, ako na lietanie.

Uvažujem vyskúšať motor MIG 400/6V a prevodovku MP JET BB 3:1. Vrtuľa bude asi 10×6 alebo 10×8 z produkcie Graupner.

Ak uvažujete použiť strieďák, doporučujem počítať s príkonom od 60 do 100 W. Pri hornej hranici treba byť opatrný, je to predsa len deproňák.

Akumulátory
Ako som už písal, lietam EVO5 na osemčlánky NiMH. KAN 1050 sú slabé, nad nejakých 6 A to nemá ani zmysel, baterky sa trápia a dlho nevydržia. GP 1100 sú vynikajúce, nemajú problémy s prúdom, no časom klesá ich schopnosť dodať prúd a po takých 50 cykloch je už výrazný rozdiel medzi novými a staršími sadami. TT 1100 www.rivamodels.sk dávajú o niečo menší prúd, no ich krivka klesá pomalšie a mám pocit, že sú pre rekreačné použitie vhodnejšie, na jar aj na jeseň sú baterky a teda aj lety približne rovnaké. Nové GP 1300 som v tomto lietadle neskúšal, referencie kolegov v klube z iných modelov sú vynikajúce. Videl by som to o jedno stúpanie do termiky viac, ako s GP 1100.

Pri použití LiPol alebo LiIon batérií ušetríte na hmotnosti alebo získate letový čas.

Regulátor motora
Pre MIG 400 motor v tejto konfigurácii treba regulátor aspoň na 12 A prúdu, overené mám regulátory JETI. Silnejší nie je na škodu.

Pristávanie
Na výkrese aj v návode je spomenutá pristávacia lyžina z Depronu a PET pásikom. Pristane na tráve, asfalte, snehu. Pri tomto tvare spodnej časti trupu pristáva EVO5 s kormidlami vo vzduchu, takže sú dostatočne chránené pred stonkami trávy, no vyžaduje sa bezpodmienečne sklopná vrtuľa.

Ostruhu robím z balzovej lišty 4 alebo 5 mm hrubej, preglejková sa môže pri ostrejšom pristátí zarezať do trupu. Fajnšmekri si môžu vyrobiť ostruhové koliesko. No prakticky sa neuplatní.

Hmotnosť
Kompletne pripravený model na štarte by mal mať s uvedeným vybavením hmotnosť cca 550-580 g. Takýto môže lietať aj v miernom vetre, kedy iné poletuchy na motory MIG 280 ostávajú radšej na zemi.

Lietanie
V silnejšom vetre sa s EVO5 lieta zle, prenikavosť voči vetru je slabá, model aj keď stúpa, stojí na mieste alebo cúva a ak sa nechcete po letisku prejsť, tak radšej ostaňte na zemi. Naopak za bezvetria lieta úplne vynikajúco a aj miernu termiku okamžite vycítite, buď model nečakane vyhodí do zatáčky (opačnej, ako je termická bublina) alebo sa zdvihne čumák modelu a ten potom zhúpne. Aj napriek tomu, že je to „chlpatý“ model s dosť veľkým odporom, nie je problém po trojminútovom stúpaní udržať sa hore aj pol hodinu. S modelom môžete lietať po čase aj na futbalovom ihrisku, ale toto doporučujem len za mierneho vetra, aby ste stihli pristáť proti vetru na jeho dĺžku. Za bezvetria dokáže mať model celkom dlhý klz…

Model štartuje z ruky. S motorom naplno ho mierne hodíme rovno alebo len málinko hore proti vetru a model pomaly stúpa. Len si dajte pozor a nestúpajte prudko hore, aby sa model nezastavil a nestratil rýchlosť a neprepadol. Doporučujem točiť zatáčky alebo osmičky proti vetru.

Počas letu je model stabilný a pokojný, pokiaľ je v ťažisko asi v polovici krídla (nastavíte ho posúvaním bateriek), pre prvé lety radšej vpredu. Pokiaľ sa Vám počas letu podarí čokoľvek pobabrať a ste vo výške aspoň 20 m, stačí pustiť kniple do neutrálu a model sa sám zrovná do vodorovného letu.

Pristátie je jednoduché. Navediete model nad pristávaciu dráhu, stiahnete plyn alebo úplne vypnete motor a model si sám sadne. Pri vetre je lepšie nechať nízke otáčky motora, ktorý vypneme až tesne nad zemou. Pamätajte, že vytratenie rýchlosti u vetroňa trvá podstatne dlhšie, ako u motoráka, takže model môže okolo vás preletieť v metrovej výške a pristane až po 30 metroch…

Dúfam, že si s Elektrovetroňom užijete kopu radosti a pokiaľ je to Váš prvý model RC lietadla, že sa s ním naučíte štartovať, lietať a pristávať.