Elektrovetroň – diel I. – Skôr než začneme

Zopár modelov z Depronu sme už v klube postavili, všetko to boli motoráky. Stavba ide od ruky, lietanie je jednoduché a aj prípadné opravy sú hračkou. Chcel som však vyskúšať aj elektrovetroň. Stavebný materiál aj pohon sú už dostatočne overené v menších modeloch, tak uvidíme, čo to spraví vo väčších rozmeroch.

Môj druhý RC model lietadla, ktorý som pilotoval, bol elektrovetroň. Požičal mi ho vo vzduchu na pár minút kamoš, ktorému som poradil nechať padajúce motoráky tak a skúsiť niečo, čo lietať bude. Štíhle siluety vetroňov sa mi vždy páčili, no v čase pretekania s RC autami som sa k žiadnemu nedopracoval. Neskôr som používal poldruhametrovku Rival Short, keďže som však bol začiatočník, pár krát som musel opravovať po zlých pristátiach kormidlá. Nezvykle dlhý klz nad zemou mi často robil problémy, no aj tak som si zaumienil, že si vlastného elektrovetroňa postavím a naučím sa s ním lietať. Stále som si však nevedel nájsť dostatok času na stavbu konštrukčného krídla a pomyslenie na to, že by som s tým mohol havarovať… A čas utekal.

Na cvičné účely by sa mi celkom páčil menší vetroň v štýle „gumoletov“. Aby stavba netrvala dlho a aby bol vcelku odolný pri nácviku pristátí začiatočníka. No a aby aspoň trochu lietal. Keď poviem „menší“, mám na mysli rozpätie cca 160 cm. Na učenie by možno mohol byť aj menší, s menším motorom a ľahší. Lenže moc ľahké stroje sú až príliš citlivé na vietor a to ja by som nerád.

Mám v dielni trup a krídlo na Rival Trend, taká malá metrovka na MIG 280. Mám k nej aj pohon MIG 280/6V a MP JET 4,5:1 a malé servá Waypoint 060, ale to je skôr lietadlo k podvečernému kľudu za dom, takže sa stále nemám k jeho dokončeniu. K dispozícii mám aj plánik na model Ušák, ktorý je tiež poháňaný rovnakým pohonom a celý je z Depronu. Rozpätie je cca 120 cm. Dosť dlho som o ňom uvažoval, trochu ma však odrádzali problémy s ušami na tomto lietadle, reportované na nete, ako aj fakt, že sa mi nechce kupovať nové sady sedemčlánkov mikrotužiek NiMH, keď mám dosť sád 2/3 s kapacitou 1100 mAh, ktoré by však do Trendu aj Ušáka boli ťažké. A stále sú to malé stroje…

Čo sa mi celkom pozdáva, je model Elektrotrénér od Reicharda. EPP stroj sa robí v dvoch verziách, s U-krídlom o rozpätí 1470 mm:

trener

a vo verzii s V-krídlom s ovládanými krídelkami o rozpätí 1250 mm:

elektrotrener

Dĺžka modelu je v oboch prípadoch 890 mm a hmotnosť cca 410 g s LiPol akumulátormi.

Hrubé dosky EPP na vyrezanie trupu a krídla podobného typu nemám a lepiť krídlo zo 4 mm dosiek EPP sa mi vôbec nechcelo, trup už vôbec nie. Ani slepo kopírovať tento komerčný model. Prešiel som si pdf-ká starších českých modelárskych časopisov a hľadal som inšpiráciu na tvar modelu. Medzitým som zvažoval materiál, samozrejme z moderných extrudovaných ne-balzových. Jasný bol len pohon. Bude to opäť „plechovka“ MIG 400 vo verzii 7,2 V s priamym náhonom vrtule 6×3, sklopku Robbe mám v šuplíkových zásobách a ďalšie dve plastové ryžovej proveniencie. Upevnenie ako od Reicharda sa mi pozdáva, vyskúšal som ho na Variantovi a okrem iného je bezpečné k motoru aj modelu a pritom ľahko opraviteľné. Tvar a rozmery modelu som nakoniec poskladal z troch rôznych modelov, dva z časopisu a jeden je stiahnutý z netu. Medzitým som sa defintívne rozhodol aj pre použitý materiál.

Pre trup som zvolil 30 mm hrubú dosku z Extruporu (extrudovaný polystyrén, používaný ako tepelná izolácia), na vrchnej strane bude trup rovný pre ľahšie nastavenie uhlov krídla a VOP s nalepenou kabínkou pred krídlo. VOP a SOP budú z Depronu 4 mm, samozrejme vystužené. Krídlo mi trochu potrápilo myseľ, no nakoniec som pre tento „cvičák“ zvolil osvedčenú koncepciu, tvar „U“, ako bolo krídlo na prvom Juniore. Teda stred s obojstranným poťahom a balzovým nosníkom a klenuté uši. Využijem celý rozmer tabule Depronu, takže rovný stred bude mať rozpätie 80 cm a uši po 40 so vzpätím 10%, ktoré z preštudovaných výkresov je asi najpoužívanejšie. K trupu ho pripevním tradične gumou. Pohonný sedemčlánok (7 x 2/3A v rade) asi zapustím do trupu. Ako alternatívu pohonu mám v šuplíku Speed 400 s planetovou prevodovkou 3:1.

Hmotnosť netuším, aká môže vyjsť, ale dúfam, že sa zmestím do 650 g, máme overené, že to 400-utiahne. Nebude to nijaký rýchlik, ani vychytávač termiky. Ak sa naučím poriadne pristávať s vetroňom, budem rád. Tento model mi má vyšliapať cestu k ozajstným elektrovetroňom.

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>