Sklabiná 14. 10.2007 – modely a ultralight

Už od rána sa ukazoval pekný deň. Bezoblačná obloha, slniečko a bezvetrie. Po včerajšom fujaku priam neskutočné. Len teplomer ukazoval slabých 9°C. Prvý sa ozval Maťo a potom som ja obvolal kolegov a po dvanástej hodine už som bol v klube a pripravoval veci na letisko.

V utorok som v EVO5 vymenil motor a veľmi som bol zvedavý, ako sa bude v lietadle chovať. Na letisko som dorazil spolu so Samom A. a kým on chystal spaľovaciu Bellancu, ja som dal dobiť akumulátory. Zakrátko dorazil aj Pajlotmaťo s depronovou F-15, po ňom Miro Š. so starším Juniorom a na záver aj Vlado M. Celkom slušná zostava a tak medzi jednotlivými letmi sme si aj pokecali, čo kto chystá a čo budeme lietať v zime.

Samo vybavil štvortakt Bellancy o palec väčšou vrtuľou a pochvaľoval si lepší letový prejav modelu. Väčšiu vrtuľu dal aj na strieďák plochej Extry, čo model spomalilo najmä v klesaní a takmer rovnaká rýchlosť v všetkých fázach letu dáva dosť času na obraty.

Ako som už spomínal, zo Samovej dielne pochádza aj malá depronová F-15, ktorú ale nakoniec osadil a lieta Pajlotmaťo. Dvestogramový model s axíkom a dvojčlánkom je svižné polietadlo a Maťo si ho zjavne vychutnáva. Nejaké videá sme natočili.

Depronová F-15 so zvukovým záznamom
Čas letu: 1:00

Miro Š. si s Juniorom veľmi nepolietal, uvolni sa mu pastorok na motore v prevodovke.

Vlado si doviezol samokrídlo, ktoré ani minule veľmi neposlúchalo a dnes mu hocikedy vypol motor Speed 300 na sedemčlánok mikrotužiek NiMH. Napadlo ma, či nie sú už mäkké a pre pokles napätia vypína regler, tak som mu požičal sedemčlánok N500AR, ktorý je síce o čosi ťažší, ale stroj s ním lietal o poznanie lepšie a stabilnejšie. No čudné problémy s rušením, na ktoré je tento model asi zo všetkých najcitlivejší, sa mu nevyhýbali. Chuť si napravil osvedčeným Transallom, ktorý lieta impozantne.

Do EVO5 som na začiatok nasadil najslabšiu baterku, sedemčlánok N500AR. Podľa očakávania nič moc, po ňom išiel osemčlánok N500AR. To už bolo lepšie, ďalšie pokusy ale prerušil prílet ultralighta. Po jeho pristání sme sa s Maťom rozhodli, že ho pôjdeme pozrieť na opačný koniec letiska, kde zaparkoval.

Náš zubár nám ochotne poukazoval svoj stroj, zaujali ma sloty na krídle a klapky na odtokovke. Pokecali sme trochu a Maťo sa pochválil, že tiež sa učí lietať a on nám ponúkol krátky let. To som nemohol ani ja ani Maťo odmietnuť. Po upevnení do pásov a nasadení slúchadiel som si pripravil foťák do ruky a odštartoval som. Hoci okolie letiska poznám, pohľad z lietadla je úplne iný a fascinujúci. Pozreli sme si okolie Sklabinského a Želovského rybníka vrátili sa na letisko, kde som pri pristávaní nafilmoval aj kolegov s modelmi. Potom ma v kabíne vystriedal Maťo a kým sa vrátil, odohnal som z pristávacej dráhy votrelcov.

Štart na Ultralighte na našom letisku a let po okolí

Pristátie na Ultralighte na našom letisku, pohľad na stojánku modelov.

Čas 1:12

Už počas prvých letov s modelmi dorazila na dolný koniec letiska mladá dáma na peugeote a zaparkovala na okraji dráhy a chystala sa prezuť do korčulí. „Myslíte, že je to dobrý nápad parkovať tu?“ Na moju otázku len nechápavo pozerala. „Toto tu je letisko, nie nejaká asfaltka.“ „A môžem tu niekomu zavadzať?“ Pomyslel som si čosi o pravdivosti vtipov o blondýnkach a ukázal jej Samovu Bellancu pri pokuse o pristátie asi dva metre od nás. „Bola by škoda, keby sme vám poškodili vaše auto modelom, tu ste predsa na letisku. Postavte si svoje auto vedľa našich, lebo tu stojíte rovno v pristávacej dráhe a môžu priletieť aj veľké lietadlá.“ Nakoniec si to rozmyslela a odišla na horný koniec letiska. Počas Maťovho vyhliadkového letu prišiel na letisko pickup a zaparkoval, ako inak, rovno na kraji dráhy. Keď som upozornil vodiča, že je na letisku a že za chvíľu bude pristávať lietadlo, dal si povedať a zaparkoval na kraji stojánky, druhý vodič s passatom po nás kukal a keď som mu zopakoval, že za chvíľu bude pristávať lietadlo, tak sa tiež presťahoval. Zakrátko prifrčalo tretie auto s plno malými deckami a ich mamičkami a z pickupu vytiahli štvorkolesovú motorku. Nasr*atý som bol ako brigadýr, ale oteckovia deti umravnili a keď Maťo so zubárom prileteli, dráha bola voľná a deti v bezpečnej vzdialenosti. Škoda, že letisko nie je naše, ale ho len využívame, vedel by som urobiť poriadky. Laici parkujú kam sa im zachce a vôbec si neuvedomujú, aké problémy môžu narobiť nie len sebe.

Po návrate k modelom som sa opäť venoval EVO5 a tentoraz nasadil osemčlánky TT1100 NiMH. Konečne slušné polietanie. Dal som niekoľko letov a ani dnes nebol problém vyše polhodiny na jedny baterky. Len si budem musieť zaobstarať deku, sedieť v kresle vyše pol hodiny prestáva byť pohodlné, keď teplota vzduchu klesá k piatim stupňom, ani slniečko nepomôže. A keďže už je jeseň, pristával som o pol šiestej večer s celkom studenými rukami.

Pokiaľ čakáte na záver, ako to dopadlo s novým motorom, tak áno, dopadlo to dobre, ale výsledky si nechám do osobitného článku, myslím, že si to ten motor zaslúži.

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>