Poobede teplomer ukazoval na slnku 44 °C. Priznám sa, že som nemal ani najmenšiu chuť ísť v takej páľave lietať, no v klube som mal po včerajšku poškodeného vetroňa a motor na opravu. A pripraveného Varianta. Tak som teda začal v klube.

Prilepiť prepážku na trup netrvalo ani päť minút. Pokým purex rapid tvrdol, rozobral som motor. Kolektor je v poriadku, aj uhlíky, chýba len odrazený prívod kladného pólu do motora. Uvažoval som, že prevŕtam zadné čelo a pricínujem kúsok káblika od uhlíka, no napokon som rozobral starý motor, ktorý doslúžil v Juniore. Kolektor motora to už má zrejme za sebou, no uhlíky boli v relatívne dobrom stave, tak som sa rozhodol použiť celé zadné čelo. No a keď už som mal motor otvorený, vyskúšal som, či som niečo nezabudol zo svojich bývalých skúseností s plechovkami 😉 Vyskúšam a dám vedieť. Zložený motor som dal na pol hodinku na zábeh na nízke otáčky, nech si uhlíky na nový kolektor aspoň trochu sadnú. Medzitým sa dobili baterky a po montáži motora do modelu a odskúšaní som sa vybral na letisko za kamošmi.

Teplota trochu poklesla. Najprv som si pripravil Varianta. Zložil som ho ako hornoplošníka a po vzore EVO5 som urobil drážku na vloženie aku do trupu. Ťažisko je nastavené na správnu polohu 48 mm od nábežky krídla. Podvozok som nechal, aj keď má 40 g. Keďže sa mi motor Permax zdá už trochu slabší, použil som pre pokusy osemčlánok N500AR a vrtuľu 6×3 napriamo.

Prvý let po ako-tak rovnom štarte z asfaltu skončil po 20 sekundách v repke. Na ruky. Druhý už bol lepší a ako Miro K skomentoval, letel som dosť ďaleko. Až do polovice štartovacej dráhy letiska, teda skoro 250 m, vo výške cca 5 m. Doľava sa modelu točiť nechcelo ani na krídelká ani na smerovku a doprava mal snahu padať. Tak som ho aspoň čo najopatrnejšie položil do pšenice a prešiel sa.

Pozrel som si krídelká. Jasne, pravé bolo asi o mm nižšie, ako ľavé. Tiež som zmenšil mix motor-výškovka a nastavil offset z 50 na 36%. Znova som odštartoval. Po krátkom rozbehu a miernom pritiahnutí sa model vzniesol a pokúsil som sa o miernu zatáčku na krídelkách. Model je trochu citlivejší, ako som zvyknutý, ale reaguje dobre. Len so smerovkou treba opatrnejšie. No a môj zvyčajný problém, súčasné ovládanie krídeliek a výškovky jedným kniplom. Zabudol som prepnúť z modu 2 na 4. Po pár kolečkách nad pšenicou som model opatrne položil, blížil sa čas bateriek.

Začína sa mi tento model páčiť. Ešte stále je to trochu hornoplošník, ale je rýchlejší a citlivejší, ako Junior. Opäť sa mám vo vzduchu čo učiť a v tejto hornoplošnej zostave ešte chviľu ostanem. Myslím, že trojminútové baterky mi budú na začiatok až-až.

Miro K. preháňal po oblohe Tucano a dnes to bolo bez jediného rušenia. Čo pomohlo zlepšiť chovanie sa modelu, resp. serv, napíšem v osobitnom článku, stojí za to.

Miro Š. lietal s Cessnou, ale už dokončuje novú stíhačku IIWW, mal som tú česť vidieť, samozrejme z Depronu, rozpätie 800 mm a naháňať to bude MIG 480.

Vlado M. mal so sebou dva stroje. S Hawkom to dnes moc nešlo, a zo začiatku ani s Transallom. Až tretí pokus o let sa konečne poradil a video je tu. Na záver v úplnom bezvetrí nahradil pohonný osmečlánok NiCD 1700 SC (400 g) sedemčlánkom NiCD 1000 (280 g). Model zo zeme bez problémov odštartoval a nádherne lietal. Žiaľ len tri a pol minúty. Pri celkovej hmotnosti 1500 g nie je úspora hmotnosti 120 g výrazná. Možno by to k tejto sade chcelo optimalizovať vrtule. Nabudúce.

Došlo aj na EVO5. Začal som sedemčlánkom N500AR. Prvý dojem: nič moc. Motor sa síce krúti, ale mohlo by to byť aj lepšie. Stúpanie je veľmi, veľmi pozvolné ale ani po dvoch minútach model nie je dostatočne vysoko na vetroňa. Viem, že uhlíky iste ešte nie sú zabehnuté a že na kolektore sa pri prúde okolo 7A musia diať veci, čo sa mu iste nepáčia, ale pojal som tento motor po oprave ako experiment, keďže mi Miro K. požičia nový motor, kým mne príde nový. No ale v tretej minúte motorového letu som bol celkom vysoko a dal som štandardný sedemminútový let.

Na druhý let som použil osemčlánok rovnakého druhu a s mrzutosťou som pozoroval let o čosi dynamickejší, no slabší ako včera o tomto čase. Môj skromný odhad je pokles výkonu pohonu o cca 20%. No za tri minúty som bol v slušnej výške a dalo sa plachtiť. Na tretí let som dal osemčlánok NIMH 1100 a aj tu bol stúpavý let slabší, ako včerajší, pred nehodou. No aj tak som si polietal cez dvadsať minút na sedem minút motorového letu a snažil sa loviť termiku a orientovať sa v nej.

Do súmraku som dal ešte tri ďalšie lety a začínal som mať pocit, že sa výkon motora zlepšuje. Že by si už uhlíky sadli? Uvidím pri ďalšom lietaní, aj keď už asi budem striedať EVO5 s Variantom.

Z letiska som odchádzal pred deviatou večer a na teplomeri ešte stále bolo 30°C, hoci slnko už zapadlo za kopce. Smerom od cesty sa ozývali kombajny, žnúce pšenicu. „Hladké“ pristátia do obilia nám teda skončili, obávam sa, že strnisko bude pre deproňáky ako pasce s kopiou, bude teda potrebné pristávať na asfalt alebo ten kúsok trávy pri ňom…