Zánik EVO6

Po krásnej nedeli bol ešte krajší pondelok a keďže som už o pol tretej popoludní skončil prácu, rozhodol som sa doplniť deficit lietania a natrénovať hľadanie termiky s EVO 6. Skočil som do dielne a kým sa mi nabili baterky, popracoval som trochu na dokončení malého Tucana. A hurá na letisko.

Pekne som si vyložil kreslo, keby som v tej termike bol dosť dlho, dal dobiť druhú sadu aku, zložil EVO6 a poďho hore. Za necelú minútu som vystúpal a dal sa hľadať, kde to nosí. Vyskúšal som svoje obľúbené a osvedčené miesta na východ od plochy, nad potokom, kde sa začína svah porastený stromami. Asi na treťom mieste som sa dostal do stupáka a snažil sa v ňom udržať, krúžiť správnym smerom. Model bol stále vyššie a vyššie, až na modrej oblohe bol pomaly problém ho rozoznať, tak som krúžil s bielym obláčikom na pozadí, aby som ho dobre videl. VOP som už ledva rozoznal, hoci som už hodnú chvíľu krúžil s plne potlačenou VOP. Dal som sa teda na únik. Nijaké zbrklé tlačenie, nebodaj motor. Namieril som si to na sever, s úmyslom opustiť vodorovným letom miesto kde to nosí, aby som nepoškodil model. Vedel som, že na modrej oblohe toho veľa neuvidím, a dúfal som, že nikto z tých korčuliarov na ploche sa ma nepríde nič opýtať, lebo ak sa pozriem inde, model už nenájdem… Smeroval som si to k ďalšiemu oblaku na pozadí, sledoval model a zdalo sa mi, že po chvíli snáď už ani nestúpa. Tak som dal milimetrík VOP dole a snažil sa pomaly a mierne klesať v miernej zatáčke. Vedomý si toho, že v depronovom krídle je len 3 mm balzový nosník.

Viem, že nemôžem veľmi tlačiť a že nesmiem prudko pustiť knipel VOP. Sledujem model, už klesol aspoň 100 m, je už viditeľne väčší. Keď v tom mi zrazu zamával! Konce krídel sa roztrepotali, ako keby to bol bocian. Nech nekecám, tak 20-30 cm každý koniec, možno aj tri razy za sekundu. V tom momente som sa s modelom rozlúčil a malinko povolil knipel VOP. Trvalo to snáď aj dve sekundy. Bol som dosť ďaleko, za potokom a na úrovni horného konca letiska, tak si hovorím, že musím model dostať čo najbližšie, lebo za potok sa mi rozhodne chodiť nechce a nechať tu nezamknuté auto a výbavu len tak… Tak som si to namieril k sebe a stále malinko dole.

No asi to bolo malinko viac, ako malinko a ako model zniesol, lebo mi zatrepotal krídlami ešte raz! No bol som už nižšie a bližšie, tak som ho smeroval stále na plochu a do VOP už moc nešahal. Rovno sa letieť nedalo, tak som robil zákruty alebo skôr slalom. Bol som v tak asi polovičnej výške z pôvodnej a vzdialenosť som odhadoval tak tesne v okolí potoka, keď som zaregistroval, že modelu sa nechce točiť do jednej strany a stáča sa len do druhej. Plná kontra smerovky moc nepomáhala. Model sa stočil v špirále, vzpätie z pôvodných cca 5° vzrástlo na takých 90° a už to išlo! Smerom k zemi. Nemalo cenu už čokoľvek robiť s kniplami, tak som len sledoval koniec EVO6. Po pár otočkách už model len padal kolmo dole. Čakal som, že sa z neho začnú uvoľňovať kúsky Depronu, že stratí jednu časť krídla alebo sa obe polky oddelia od trupu, ale nič také sa nestalo. Model v kuse padal dole a ja som len čakal, či na pole pred potok alebo za potok. Zapichol sa do poľa a bolo ho dobre vidieť na pozadí zelene.

Zánik Evo6-1

Zložil som si vysielač z krku. Na stopkách bolo 1:15, na takmer polhodinový let prijateľné. Zapnutý vysielač som položil na kufrík a poklusom som sa vybral cez upravené pole k modelu. Teda k tomu, čo z neho ostalo.

Zánik Evo6-2

Model ostal kupodivu v kuse, ak nerátam vypadnuté baterky a odlomený spodok predku trupu. Za všetko môže páska so sklennými vláknami o šírke asi 50 mm, nalepená po celom spodku krídla v mieste nosníka od jedného wingletu k druhému. Balza a Depron sú polámané, ale páska to drží všetko pokope a pútacie gumy zase k trupu. Nič nemusím hľadať, nič nemusím vykopávať (motor je za preglejkovou prepážkou), tak torzo beriem do ruky a prenášam k autu. Je to takých 300-400 m. Pri aute robím fotodokumentáciu a rýchlo balím, nad mestom sa schyľuje k búrke, nech sa stíham vrátiť do klubu a domov, kým to začne.

Zánik Evo6-3

Zánik Evo6-4

Kontrolu výbavy budem robiť až v utorok 13. mája v klube. Z motora odstránim hlinu, skontrolujem prijímač JETI REX 5 MPD a servá Waypoint 060 ako aj regulátor TowerPro 18A. Toto krídlo bol experiment, ktorý sa nepodaril už na začiatku, ako som písal v článku o jeho stavbe. Prvé, ušaté krídlo, mám odložené a trupy som z Extruporu rezal rovno dva, takže polotovar ma čaká v dielni. Dokončiť ho bude hračka. Už dlhšiu dobu mám v hlave nové W krídlo.

EVO6 zomrelo.

Nech žije EVO7!

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>