Ukázalo sa pekné počasie, nebo bez obláčika a vietor naozaj len mierny, tak sme sa opäť vybrali v plnej zbroji na naše letisko v Sklabinej. Pilotov sa nás stretlo dosť a aj modelov, z ktorých niektoré čakal prvý a niektoré opakovaný zálet.

Miro K. doviezol svoju veľkú Cessnu a na opakovaný pokus sa mu ju podarilo dostať do vzduchu. Model však stále zápasí s hmotnosťou a zrejme aj ťažiskom a ako dopadol do mäkkého poľa, je vidieť na tomto videu. Mira čakajú ešte nejaké úpravy a snáď do leta bude model vo vzduchu ako doma.

Menovec Miro Š. doviezol modely dva, trištvrtemetrového depronového Mustanga a depronového shockflyera, oba na ten istý striedák. Oba zalietaval pajlotmato. Mustang sa vo vzduchu dlho neohrial, po posunutí baterky a teda aj ťažiska skončil v oračine a potrebuje trochu času na opravu.

Trochu dlhšie sa vo vzduchu zdržal shock. Po zálete a výmene moc rýchlej vrtule 8×6 za menšiu 7×3,5 s modelom lietal Miro niekoľko minút, žiaľ pri pristátí sa mu podarilo zlomiť trup tesne za krídlom a tak ho tiež čaká oprava. Miro lietal vlani s Juniorom, ktorý som mu postavl „na kľúč“ a potom so svojou krásnou Cessnou. Oba modely mali profilované krídlo, na rozdiel od shocka.

Vlado M. dnes nedoviezol žiadny svoj model, len pomáhal Mirovi K. s Cessnou, podobne „preflákal“ tento krásny deň aj Samo A., ak nerátam, že okolo nás krúžil kondične na kolieskových korčuliach.

Pajlotmato mal svojich obľúbencov, elektrovetroň „Z Brka Ďábel“, z ktorého urobil hitlinera (v rámci možností pohonu MIG 400 6V/MP JET planeta 3,3:1 a sedemčlánok GP1100) a opravenú malú 18″ depronovú F-15 s motorom AXI 2204/54 a dvojčlánok E-tech 450 mAh, ktorá dnes namiesto vrtule GWS 9×7 SF dostala 9×5 HD. Čas letu sa síce skrátil o 20 sekúnd, čo ale dokáže 200 gramový model, môžete vidieť na tomto videu.

Ja som si zobral na letisko jeden a pol modelu. Resp. jeden trup a dve krídla, či dáva spolu EVO5 a EVO6. Už minule som plechovku MIG 400/7,2 V s vrtuľou 6×3,5 vymenil za malý 50 gramový strieďák s 1000 kV a regulátor Castle Creation 18A a lietal so sklopnou vrtuľou 9×5, čo sa mi ale videlo slabé a na dnes som zo šuplíkových zásob vylovil a namontoval sklopku Graupner 10×8.
Najprv som použil ušaté krídlo a osemčlánok TT1100. Model ihneď po štarte stúpal ako divý, až som ho musel mierne tlačiť, aby sa veľmi nevzpínal. Zhruba za minútu letu som bol vo výške, na ktorú plechovka potrebovala dve až tri minúty. Pre motorový let by som asi potreboval zvýšiť výchylku VOP namixovanej k motoru alebo viacej potlačiť motor.

Pre druhý let som použil väčšie a rýchlejšie krídlo s profilom E205 9,5%. Model s týmto krídlom lieta rýchlejšie, je to badať najmä proti vetru, kde sa staršie krídlo občas zastavovalo, ale aj po vetre vie nabrať slušné tempo. Pri takomto pohone stačia tri minúty na tri celkom slušné stúpania. Pravdu povediac, viac ani pohon nedokáže. Po troch minútach klesne výkon motora a hoci sa vrtuľa ešte točí, postačuje to na let, nie však na stúpanie. Po tri a pol minútach motorového letu model už nie je schopný odštartovať. Vonku bola teplota okolo 6 °C, no aj po minúte plného motora bol motor studený a aku vlažné. Asi budem musieť ešte pritvrdiť, podľa webu predajcu je tento motor určený pre trojčlánok a vrtuľu 9×4,7. Osemčlánok NiMH má predsalen nižšie napätie. Mám ešte listy Graupner 11×8. LiPolku sa mi kupovať nechce a na trojčlánok PowerIon budem musieť čakať najmenej do leta.

S novým krídlom lietam bez 9 mm podložky pod nábežkou krídla a dokonca aj s vypnutým mixom motor/VOP. Musím ešte poriešiť ten pohon, desaťčlánok NiMH tam rozhodne dávať nemienim, poobzerám sa možno po nejakom motore s vyšším kV pre dvojčlánok. O plechovkách toho viem dosť, myslím, že ich mám spolu s NiMH zmáknuté, no o strieďákoch sa ešte čosi musím podučiť.

Deň to bol príjemný a zaujímavý a aj keď sa neobišiel bez škrabancov, myslím, že sme sa zabavili a zas niečo nové naučili.