Po nevľúdnych, studených a občas upršaných dňoch je tu zrazu slnko, vietor ustal a teplo volá na letisko. Je najvyšší čas urobiť si inventúru v modeloch, hotových, rozostavaných alebo aj poškodených a určiť si ciele a plány na nadchádzajúcu sezónu. Čo postaviť, akých akcií sa zúčastniť? Čo skôr a čo potom?

Foker E-III Eindecker, EPP polomaketa stíhačky z prvej svetovej vojny. Model s motorom 2830 1000 kV lieta s dvojčlánkom LiIon 1300 mAh. Ovládanie krídelkami, smerovkou a výškovkou, vhodný na podvečerné lietanie do kľudu. Model pripravený okamžite do letu, no musím priznať, že v tejto konfigurácii ma začína nudiť. Model bezpečne štartuje a pristáva nie len z ruky alebo z asfaltu, ale aj z futbalového ihriska s nízkou trávou. Mám pripravený aj trojčlánok, tak zrejme ho nasadím, zmením vrtuľu a tým mi to umožní lietať aj za mierneho vetra s dostatočnou rezervou výkonu, teda zlepší sa letový prejav na akciách, ktoré sa lietajú skôr doobeda, ako večer. Ubrať plyn môžem vždy. Takto predĺžim morálnu životnosť modelu aspoň o jeden rok.

Tento model sa mi vždy páčil a túžil som ho mať vo svojej letke. No dnes som už ďalej. Pokiaľ sa Vám model páči, určite sa dohodneme. Predpokladám, že sa uvidíme v Antole, Krupine alebo pod Sitnom v Iliji, môže byť Váš.

Algol. V súčasnosti môj najobľúbenejší model. 900 mm cvičný akrobat z EPP s motorom 3530 1100 kV a trojčlánkom LiIon 1300 mAh. Po vlaňajšej havárii som mal nerovnomerne zlepenú VOP a tak model pri stúpavom lete mierne točil vľavo okolo zvislej osi. Dnes už je VOP opravená. Stále mám vylomené zúbky na serve smerovky, takže točím len na jednu stranu. Našťastie okrem súvratov smerovku nepotrebujem, no určite servo túto jar vymením. Zalepené je tavnou pištoľou, a kábliky sú v drážke v EPP, preto sa mi do toho moc nechce. Nakoniec možno len gynekologickým spôsobom vymením koliesko v serve…

Ešte stále ma model má čo učiť. Neplánujem 3D, aj keď je model na to vhodný, skôr ma zaujíma klasická akrobacia. Nemienim súťažiť, len sa to chcem naučiť. Napríklad výkruty, neviem kedy správne šáhnuť do VOP, aby boli za sebou v línii pekne rovno. A aj súvrat musím vypilovať.

Keď bude treba zvýšiť výkon, stačí vymeniť LiIon s celkom vysokým vnútorným odporom cca 120 mOhm za Lipolku a hneď stúpne použiteľný prúd z 19A (max LiIon) k 25A (odskúšané LiPol) spolu s väčšou vrtuľou.

U-2/U-3. No fotke je prvé U-2 s jednosmerným motorom a s veľmi nosným krídlom, ale aj s veľkým odporom. U-3 má V-krídlo s lepším profilom, schopným lietať aj vo vetre a striedavý motor e-drive 2815 (stator) s 950 Kv. Slabým miestom tohto už celkom veľkého modelu je chvost, pôvodne z depronu 6 mm olemovaného balzovými lištami. Po rokoch sa mi zdá, že lepené spoje už nie sú to, čo bývali, tak uvažujme, je spoje opravím alebo rovno spravím chvost z balzy, aby sa mi model vo vzduchu nerozpadol. Na pohon je ideálny trojčlánok LiPol 2800 alebo štvorčlánok LiFe. U-3 je taký väčší Junior, teda vhodný na učenie sa lietania s veľkým modelom. S kolesami 100 mm pristane aj na oračine 😀

Trendík. Malý vetroník do kľudu som zrušil minulý rok v Krupine. Mám síce nový trup, ale sa mi ho nechce kompletovať a stavať nové krídlo.

Junior 400. Legenda medzi cvičnými depronovými modelmi.

Na obrázku je môj druhý Junior so zúženým trupom a V-krídlom s krídelkami (na jedno servo). Pôvodne bol model navrhnutý na feritový motor MIG 400 s prevodovkou aj bez a sedemčlánok NiMH 1100/1300 mAh, neskôr prestavaný na strieďák 2830 1000/1100 kV a trojčlánok LiPol 1300 až 1600 mAh. Naučil stavbe aj lietaniu desiatky a desiatky modelárov na Slovensku aj v Čechách. Tento môj kus je ale už dosť starý, takže ho teraz na jar odstrojím (elektroniku a pohon dám do nejakého budúceho modelu) a drak a krídlo (po oprave) úplne zruším. Nechcem riskovať rozpad modelu za letu a prípadné ublíženie niekomu na zemi.

Pokiaľ Vás model zaujal a uvažujete o jeho stavbe, celý seriál návodov s fotografiami začína týmto článkom.

EVO5/EVO6. Môj prvý depronový elektrovetroň. Na obrázku EVO5 s ušatým krídlom ala Junior s rozpätím 1600 mm, EVO6 malo prenikavejší profil a V-krídlo. Pohon 2830 1000 kV a dvojčlánok LiPol 1800 s vrtuľou 11×6. Trup je v dobrom stave, tak skontrolujem ešte pevnosť spojov krídla alebo rovno spravím nové (ušaté, ale s prenikavejším profilom, je to otázka pár hodín a aj tak som teraz doma…) a budem s ním chytať termiku, kým dokončím svoj dvojmetrový elektrovetroň klasickej konštrukcie alebo kým Jano dokončí 1600 mm kópiu Rival Shorta s deleným krídlom.

Predpokladám, že v lete bude EVO5 na predaj, takže opäť v Antole alebo v Iliji či Krupine sa ozvite. Viac o ňom v tomto a so strieďákom v tomto článku.

Tucano. Depronový dosť rýchly model o rozpätí 767 mm. Prvý raz som s ním letel na chrbte, učil sa výkruty. Model na obrázku som predal tesne po zálete, takže som si ho moc neužil, no kolegovia v klube si ho veľmi chválili a lieta dodnes a dodnes poskytuje kopu radosti. Keďže som pri stavbe hneď robil dvoje krídla a dva trupy, opracované výrezy mám odložené v šuplíku 😉 Dokončiť ho teda nebude dlho trvať a pohon by som mal zo zrušeného Juniora, trojčlánok si bude požičiavať z Algola.

Jeho nevýhodou je krehkosť depronu pri zlom pristátí či havárii, výhodou skladnosť modelu a jeho zábavnosť. Tucano je šikovné, vždy po ruke, keď si chcete zalietať len tak, na kopci za domom. Viac o tomto lietadle v tomto článku.

Variant, pôvodne navrhnutý z EPP, postavený z Extruporu a deponu. Letel asi iba jeden deň, na pádovke, s plecháčom MIG 400 a sedemčlánkom NiMH 1100. Myslím, že s pohonom z Juniora by nemal problém lietať niečo medzi Juniorom V a Tucanom. Stále trčí v klube a je mi ho ľúto len tak vyhodiť, tak si každý rok hovorím, že by som ho mal dokončiť a poslať do vzduchu, nech zomrie ako chlap, ehm, lietadlo. Tak snáď sa k tomu tento rok dostanem.

Speedy Bee, dnes už po oprave. Ako jediný model (EPP) nemá ten luxus mať vlastný prijímač a servá. Pôvodný motor MIG 280 s prevodovkou 4,1:1 je už vymontovaný a čaká na niečo výkonnejšie a striedavejšie. Ak si nájdem čas uschopniť ho, mohla by to byť náhrada za zrušený Trendík ako príručné pohodové podvečerné lietadlo.

Rest z minulosti, B-25 Mitchel. Tento EPP dvojmotorák som si pôvodne (pre nedostatok času) nechal postaviť na kľúč u českého výrobcu. Rovnako ako aj E-III. Na oboch modeloch je vidieť, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. A aj preto Mitchel ešte nelieta. Chýba dokončiť podvozok a upevniť baterku. Rád by som ho toho roku už konečne preletel. Na fotkách vidno, že mu už veľa nechýba. A na zvuk dvoch motorov sa teším.

Mám rozrobený aj dvojmetrový elektrovetroň. Krídlo klasickej konštrukcie potiahnuté fóliou bez krídeliek s laminátovým trupom potrebuje osadiť RC vybavenie a pohon, všetko mám, len čas… Som zvedavý, do ktorej časti článku ho zaradím takto o rok 😀

Takže takto začínam tohoročnú sezónu. Niečo je k dispozícii hneď, na niečom musím popracovať. Maródka ma v podstate na jeden rok vyradila nielen z osobného života a práce, ale aj z hobby.

EDIT: Dnes poobede som v klube vymenil servo ľavého krídelka Algola, ktoré utrpelo skladovaním. Servo Waypoint 084 upevnené tavnou pištoľou išlo celé von a vymenil som ho za nové. Len som necínoval spoj, ale dal som 15 cm predlžovačku a konektory som ukryl do EPP v krídle a opäť všetko upevnil tavnou pištoľou. Plánovanú opravu serva smerovky som spravil oveľa skôr, servo som len vybral, rozobral a našiel som v poslednom kolese zub z predposledného kolesa. Tak som z jedného zo starých pokazených serv toto koliesko vymenil a servo je už opäť na svojom mieste.