Takáto otázka zaznela v jednom z diskusných fór. Celkom aktuálna téma, tak som sa ju rozhodol detailnejšie popísať, ako v odpovedi na fóre. Lietanie v zime je totiž krásne, ale má svoje úskalia. A aby bolo toto lietanie príjemné, musíme naň pripraviť nie len seba, ale naše modely. Čím začať?

V prvom rade si ujasnime, čo rozumieme pod lietaním v zime. Pre tento článok uvažujem s počasím, kedy sú teploty blízko nuly alebo aj pod nulou, vo vzduchu je veľa vlhkosti, čo spôsobuje okrem iného aj zníženie viditeľnosti. Zima a vlhkosť zaliezajú za nechty, ako sa hovorí, ruky nám krehnú a ich pohyby sú pomalšie. Preto pre zimné lietanie neodporúčam modely, ktorých ovládanie vyžaduje okamžité a rýchle reakcie alebo ktoré lietajú vysoko a veľmi dlho. Zima je totiž fakt hnusná.

Mnoho modelárov koncentruje otázku zimného lietania na rukavice alebo rukávec, do ktorého sa vloží celý vysielač, aby nebola zima na ruky. Toto je vážny problém, ale nie jediný, ktorý musíme pri zimnom lietaní riešiť. Rukavice spôsobia zníženie citlivosti prstov na kniploch a niektoré sa dokonca na kniploch šmýkajú. Preto by ste si mali riadenie vysielača v rukaviciach najskôr vyskúšať. Aby ste ich včas vymenili za lepšie.

Z tohto pohľadu je rukávec, do ktorého schováme celý vysielač a zboku doň vložíme ruky, lepší. Kniple stále držíme vo svojich rukách a súčasne je v teple aj napájací akumulátor. Prečo je to dôležité, napíšem neskôr. Niekto rieši aj vyhrievanie puzdra, na to sa hodia napríklad vyhrievacie soľné vankúšiky. Tie sú podľa mňa lepšie na zohriatie rúk pred lietaním. Nevýhodou rukávca na celý vysielač je fakt, že nevidíme na kniple, trimy ani iné ovládacie a informačné prvky. Mali by sme byť schopní ovládač vysielač aj poslepiačky. Alebo lietať s modelom, ktorý je na ovládanie jednoduchý a nemusíme počas jeho pilotovania nič prepínať.

Ale okrem tepla na ruky by sme nemali zabúdať ani na teplo pre iné časti tela. Kvalitné a teplé topánky sú samozrejmosťou pri lietaní v zime. Často stojíme v snehu, takže nám rýchlo môže byť zima od nôh a keď je nám zima od nôh, je nám zima na celom tele.

Ďalšou nevyhnutnou vecou je teplá čiapka na hlavu a uši. Alebo aspoň čelenka, ktorá zakryje uši a čelo. Len dajte pozor, keď lietate viacerí. Čiapka nám zohreje hlavu a obmedzí citlivosť na zvuky, teda aj na modely našich kolegov vo vzduchu. O to viac by ste mali byť pri lietaní ostražití.

Neurobíte zle, keď si na letisko zoberiete termosku s horúcim čajom. Dobre vám padne po pristátí zohriať si od hrnčeka ruky a napiť sa teplého nápoja. Nezabúdajte, že v zime aj otvorená termoska rýchlo vychladne a ak teda máte čaj so sebou viacerí, odporúčam najprv otvoriť a vypiť jednu termosku a neskôr druhú, postupne jednu po druhej. Tak si zabezpečíte, že vám ten čaj vydrží horúci až do konca lietania.

Ako pripraviť model na zimné lietanie

Keď už vieme, ako pripraviť na zimné lietanie seba, je na rade náš model či modely.

Modely s podvozkom je dobré prerobiť na lyže alebo v núdzi aj plaváky na vodu dobre kĺžu po snehu. Na kolieskach sa zo snehu veľmi zle štartuje a ešte horšie pristáva. Pri modeloch z EPP bez podvozka alebo pri (elektro)vetroňoch je pristávanie na sneh jednoduché. Nie však do čerstvého prachového snehu, ten sa ľahko môže dostať vetracími otvormi do trupu a na motory.

Preto by ste mali lietať len na utlačenom alebo primrznutom snehu, kde sa vám model hneď nezaborí do mäkkej periny. Pozor ale na ten zamrznutý sneh, býva tvrdý a rôzne ľadové výčnelky môžu poškodiť model.

Vetracie otvory, najmä tie na spodku trupu, prelepte lepiacou páskou, aby sa vám cez ne nedostal sneh do motorov. Ak sa vám to aj napriek najväčšej opatrnosti stane, vypnite elektrinu v modeli, vytraste sneh čo najskôr z trupu a ten, ktorý ostal v motore a rozpustil sa na vodu nechajte doma vysušiť. V tento deň ste už dolietali. mali sme kolegov, ktorí bolo netrpezlivý, motor chvíľu vydával čudesné zvuky a neskôr čudesné pachy. Neoplatí sa špekulovať.

Motory sú v zime dobre chladené a ak ste mali počas letného lietania problémy s ich prehrievaním, v zime sa toho báť nemusíte. Naopak, ak sa rozhodnete v zime zalietavať model a pohon sa vám zdá v poriadku, môžete v letných mesiacoch rátať aj s možnosťou prehrievania pohonu. Elektropohony je potrebné merať, nie odhadovať.

Lipolky v zime

V zime je zima aj baterkám. Pozor si musíme dať na dve veci. Všetky druhy batérii v nízkych alebo mrazových teplotách dodajú menšiu kapacitu, než na akú sme zvyknutí v lete. Rátajte s poklesom o jednu tretinu, teda aj letový čas uvažujte o tretinu kratší, ako ste lietali v lete. Aby vás neprekvapil skapatý motor v nevhodnej chvíli.

Osobitne citlivé sú na zimu baterky v malých modeloch a v takých lietadlách, kde je batéria upevnená zvonka alebo trčí z modelu (typicky Shock modely). Pred lietaním by sme mali malé baterky mať vo vrecku na košeli, schované pod kabátom, aby si udržali svoju „izbovú“ teplotu a čo najvyššiu kapacitu. Ak lietate za mrazu, určite lipolky na letisku nenabíjajte. Ukončovacie napätie lipoliek je totiž závislé na teplote, čím nižšia teplota, tým nižšie napätie a nabíjanie na 4,2 V/článok pri teplote -10°C ich môže zničiť. Ani nabíjať lipolky v kufri auta nie je dvakrát bezpečné, ak pri nich stále nestojíte. Najlepšie je doniesť si na letisko všetky baterky nabité, po dolietaní sa presunúť do tepla domova a tam v kľude všetko nabiť.

Zima ovplyvňuje aj chod serv. Zmena teploty sa podpíše na zhustnutí vazelíny, ktorou sú mazané prevody a opäť, ak máte servá zvonka modelu, v zime môže byť ich chod extrémne pomalý, prípadne sa môžu úplne prestať hýbať. Niektoré lacnejšie servá za znižovanie teploty tiež reagujú zmenou stredu, teda treba kormidlá pretrimovať. A nemusí ísť len o teploty pod nulou. Na tomto podvozku 1:18 som mal problémy pri zmene teploty v hale z +12 na +20°C a prakticky celé dopoludnie som prednú nápravu trimoval. Pred každou jazdou to bolo inak.

Najlepšie je, ak si všetko vyskúšate na nečisto, ako sa hovorí. Vložte baterky do modelu, model s vysielačom vyložte na hodinku na balkón v počasí, v akom plánujete lietať a po hodine si vyskúšajte, ako funguje pri takej teplote vysielač, ako reagujú servá a čo na všetko hovoria lipolky.

V zime sa nám dobre osvedčili lietadlá z EPP či elaporu, ktoré mali uzatvorený trup z hrubej vrstvy peny. Tá dobre izoluje, teda baterky nie sú priveľmi ochladzované, motor a regulátor vyhrievajú vnútro modelu a tým aj servá. Všetko funguje relatívne dobre, jedine modelárovi je zima a tak chce čo najskôr pristáť. Modely klasickej konštrukcie potiahnuté tenkou balzou alebo fóliou naopak neizolujú takmer vôbec a teplota v trupe je len o málinko vyššia, ako teplota vzduchu mimo model.

Zima, či teda nízke teploty, majú vplyva aj na materiály, z ktorých je model zostavený. Všetko je oveľa tuhšie a krehkejšie. Preto pozor pri pristávaní, ale aj pri manipulácii s modelom. To, čo si môžete dovoliť v lete, štrajchnutie chvostom o sedlo v aute či iný „incident“ sa môže v zime skončiť prasknutím časti modelu. O lepení ani neuvažujte. Všetky bežné lepidlá, či už sekundové alebo epoxydové, dobre lepia pri teplote 20 stupňov Celzia. Okolo nuly alebo za mrazu nemáte šancu. Z takého chemoprénu sa riedido ani neodparí, takže ani kontaktné lepenie sa nekoná. A aj vaša obľúbená lepiaca páska bude držať len na dobré slovo a chvíľu.

Ak sa vám podarí pri štarte alebo pri pristátí štrajchnúť vrtuľou o zem, takmer isto sa zimou skrehnutý materiál roztriešti. Ak je vrtuľa v kuse, pozorne ju skontrolujte, malé prasklinky si na prvý pohľad nemusíte všimnúť. Pri ďalšom pokuse sa vám vrtuľa roztrhne, nevyvážená vám vydrapí motor z trupu, ktorý roztrhá na franforce a máte dosť roboty všetko rozsypané hľadať v zasneženom poli.

Po zimnom lietaní nazabudnite:

Ak ste nakoniec predsa len šťastne pristáli, bez poškodenia všetko uložili do auta a prepravných boxov, nástrahy zimného lietanie pre vás ešte neskončili! Čakajú vás doma či v dielni po príchode z letiska v podobe kondenzovanej vlhkosti.

Ak totiž studený model a kufrík s vysielačom a náradím, baterkami, príslušenstvom doma vyložíte v dobre vykúrenej miestnosti, nebodaj tomu všetkému dobre zakúrite už v aute cestou domov z letiska, na studených veciach sa začne zrážať vzdušná vlhkosť. Tá sa vie dostať aj do najmenších zákutí prijímačov, reglov, vysielačov… a tam všetko vyskratovať alebo pomaly zoxidovať.

Preto kufríky neotvárajte najmenej dve hodiny, aby sa teplota vo vnútri postupne vyrovnala s teplotou miestnosti. Vlhkosť sa zrazí na kufríku, ale nie na jeho obsahu. Rozhodne tieto dve aklimatizačné hodiny k ničomu nepripájate baterku alebo iné napájanie a nič nezapínajte!

Lietanie v zime má svoje čaro. Ak sa naň dobre pripravíte, prinesie vám iné zážitky, než ste zvyknutý z leta. Pohyb na čerstvom vzduchu prospeje aj nám. A keď sa vám podarí dostať sa na letisko za krásneho slnečného dňa s nádhernou modrou oblohou, tak ani tú zimu nevnímate tak ťažko. Tu platí dvojnásobne, že šťastie praje pripraveným.

Tak lietaniu zdar a zimnému zvlášť!