Tak som tento týždeň zdarne dokončil svoj prvý polystyreňák Junior 400, vychádzajúci z rozšíreného a osvedčeného Potenského Juniora na menší motor.

Kompletne osadený model o rozpätí 1100 mm a ploche krídla 22 dm2 váži 550 g, vybavený dvomi servami Hitec HS 80, 5-kanálovým prijímačom Futaba 115, sedemčlánkovým akumulátorom GP 1100 NiMh, regulátorom JES 20 JETI, motorom MIG 400/7,2 bez prevodovky s vrtuľou 6X4. Podvozok tvoria dve polystyrénové lyžiny, prilepené na dno trupu. Pristávať sa má na trávu. Aby som zabránil nadmernému oderu, obojstrannou lepiacou páskou sú odspodu prilepené dva pásiky z PET fľaše od minerálky.

Zároveň s modelom som dokončil učenie sa programovania svojho „nového“ vysielača Futaba FC-16. Do CAMPac modulu som uložil dve nastavenia modelu: „ručné“ a „automatické“. V druhom prípade som domixoval k motoru potláčanie výškovky. Uvidím, či to budem potrebovať. U Rivala som vždy musel naplno potlačiť trim výškovky pri plnom plyne, u Juniora vyskúšam pri zalietavaní. Mix natiahnutia výškovky pri vychýlení smerovky sa mi nepodarilo realizovať, fungovalo to iba na jednu stranu, na druhú mix tlačil :o) Čo už, musím si počkať na krídelká. Ešte ma čaká dokúpiť vypínače mixov, aby som si ich mohol v prípade potreby/záujmu vypnúť.
Uvažujem totiž, že v rámci tréningu budem lietať na ručné ovládanie všetkých funkcií, nech sa to konečne už poriadne naučím a automatické mixy budem používať na rôznych ukážkach, resp. pri lietaní v „nevhodnom“ počasí a v bezpečnej výške ich budem môcť vypnúť, čosi sa naučiť a pri pristátí ich zase radšej zapnem.

Praktické využitie tejto teórie overím už onedlho. Ak Junior 400 bezpečne prežije zalietavanie a bude aj naďalej letuschopný. Zároveň som si zaobstaral prijímač JETI Rex 7 do Rival Short. Tento model mám totiž zapožičaný aj s rádiom Futaba s jednoduchým vysielačom, ktorého vymoženosti začínajú a končia mechanickými trimami kniplov a reverzami výchyliek serv. A pracuje na frekvencii 40 MHz. A FC-16 mám na 35 HMz… Teraz už budem môcť oba modely ovládať jedným rádiom, starať sa len o jednu sadu vysielačových akumulátorov… Začína sa mi tento život modelársky páčiť.

Späť k Juniorovi. Celý model je postavený z Thermoplanu (Hornbach BA) hrúbky 4 mm, vodorovná motorová prepážka, prvá trupová prepážka a vystuženie vrchu trupu pod krídlom je z balzy, rovnako ako vodorovná prepážka v kabíne. Na nej sú zhora umiestnené prijímač a regulátor. Batérie sa vkladajú odspodu, fixované sú suchým zipsom a gumičkou. Jednak netreba strkať ruky hlboko do úzkeho (66 mm) trupu, jednak v prípade havárie je na konci mierne šikmej prepážky polystyrénový šikmý blok, ktorý by mal batérie vyhodiť dole cez otvárací príklop, aby nedemolovali predok modelu. Teóriu opäť overíme v praxi…
Kormidlá sú rovnako z plného Thermoplanu, nábežné a odtokové hrany mierne zaoblené ostrým šmirgľom. V mieste závesov zosilnené smrekovou lištou 4×2 mm, lepenou disperzným lepidlom. Dodávajú predsa len väčšiu pevnosť kormidlám, hlavne pri transporte modelu.

Krídla majú v strednej časti obojstranný poťah, hlavný nosník je balzový 4×15 mm. Rebrá sú z Thermoplanu, celkom 6 ks. Nábežka je balzová 6×6 mm, odtokovka 7×26. Uši krídla majú len vrchný klenutý poťah, odspodu po tri rebrá, aby držali tvar. Nábežka balzová, ako v strede.

Celý model je lepený buď kontaktným lepidlom polystyrCeys alebo purexom, konkrétne SOUDAL 66A. Učil som sa na tomto lietadle s týmito lepidlami pracovať, takže si myslím, že nabudúce by som bol schopný postaviť model aj ľahší. Rovnako sa dá ušetriť hmotnosť aj na tiahlach, použil som oceľový drôt 0,8 mm v plastovom vedení a zakončenie je závitovkou M2 na oboch stranách a vidličkami. Menší a ľahší prijímač i regulátor by tiež mohli pomôcť, ale to si nechám do ďalšieho modelu…

Chcel by som poďakovať Samovi za jeho nápad a postrčenie smerom k takémuto modelu. V podstate mi len vrátil, čo som mu ja pred rokmi požičal, keď som mu namiesto vždy havarujúcich motorákov na spaľovací motor poradil elektrovetroň. Teraz máme v klube tri hotové Juniory, líšia sa len tým, že každý má iné vzpätie krídiel a môj nemá prevodovku a kolieska. Tešíme sa na zalietanie a použil by som frázu z jedného českého vtipu: „Již zítra, již zítra…“, keby to nebolo plánované už dnes 😉 Dúfam, že mierny vietor vydrží, lebo ak nie…
Lebo ak nie, tak večer odchádzam na týždennú dovolenku a k lietaniu sa dostanem teda až o dva týždne…

A aké sú plány do budúcnosti: Tak najprv rozbijem pštrosovi papuľu… sorry, to je z iného vtipu. Ak teda s Juniorom všetko pôjde ako po masle, postavil by som krídlo do V a s krídelkami na jedno servo. Asi je už načase prestať sa báť krídielok a naučiť sa to. No a už hodnú chvíľu pokukujem po Ušákovi, teda EPP vetroňovi na motor 280. Tie vetrone ma nejak viac berú. Znamená to však nový motor, novú prevodovku, nový malý regulátor, novú sklopnú vrtuľu, novú menšiu sadu aku… No uvidíme.

Ak by vás nejaké info o Junior 400 zaujímali, spýtajte sa v diskusii pod článkom. Rád vám odpoviem.

Aktualizované:

Kamoši zradili, dnes sa lietať nebude… Hneď po návrate z dovolenky dokompletujem svoj modelársky kufrík a dokúpim ešte jednu sadu batérií.
Nie je nad nezávislosť.