Junior XII – reinkarnácia

Dokončil som svoj nový elektrolet, a keď že klubovú dielňu opustilo už jedenásť strojov tohto typu, dostal príznačné meno: Junior XII. V čom je iný a aký vlastne je?

Starý Junior skončil svoju púť oblohou na nepozornosť pilota po 9 mesiacoch aktívnej služby. Už dávnejšie som sa zastrájal, že keď ho zničím, tak nový model už dostane prevodovku. Model s priamym náhonom síce bol rýchly a obratný, no len za bezvetria, vo vetre trpel nedostatkom prenikavosti a pár krát som si už pre neho musel dôjsť pešo ďalej od pristávacej dráhy.
Už cestou domov z Dobrej Nivy sa mi v hlave rodil plán. V klubovej dielni som pozrel aktuálny stav zásob materiálu a vybavenia a pustil sa do stavby. Cieľom bolo postaviť ľahší a výkonnejší stroj. Prepočty požadovaného výkonu a ťahu vyústili v použitie prevodovky 2,93:1 s motorom MIG 400/6V, požiadavku nízkej hmotnosti vyriešil materiál Depron 3 mm na bočnice trupu (pôvodný Junior 4 mm) a balzové výstuhy z líšt 3×12 mm (pôvodne 4×15 mm). Súčasne bol trup zúžený zo 64 na 54 mm a servá HS-80 nahradené ľahšími Waypoint 084.
Stavba z 3 Depronu je „zaujímavá“, bočnice stále niekam utekajú, ich fixovanie k podložke počas lepenia prepážok je nevyhnutné. Až zakrytie spodku trupu (4 mm) strup na stole stabilizovalo. No aj tak som musel vlepiť ešte dve depronové priečky, aby som pri držaní v ruke trup nepretlačil.

Okrem nových tiahel kormidiel dostal model aj nový chvost modernejšieho „strihu“, ktorý sa mi už dlhšie povaľoval v dielni. Urobil som ho, keď som staval Jarovho Juniora a všetci sa ma pýtali, načo mi je. Už vedia, ako keby som našiel.

JuniorXII

Nahovárali ma aj na kolieskový podvozok, ale odolal som. Predsa len na lyžiny pristanem všade (vodu som neskúšal) a pristávam štýlom ako na trojkolový podvozok a nemám problémy so zapichovávaním sa modelu po pristátí do trávy alebo pri malom natiahnutí po dotyku so zemou. A už som aj odštartoval z asfaltu.
Vzhľadom na to, že som plánoval použiť vrtule o priemeru 9 aj 10 „,tak som lyžiny urobil trochu vyššie a prevodovku tiež dal čo najvyššie do motorovej prepážky.

Z pôvodného trupu som okrem prijímača Futaba použil aj zadnú balzovú ostruhu a duralové pútacie kolíky krídla.

JuniorXII

Model som zalietal za mierneho vetra. Prvý let s vrtuľou GWS 8 x 6 (všetky lety na NiMH GP alebo TT 1100 mAh 7 článkov) celkom v pohode, aj keď tento pohon bude skôr do bezvetria. Model vyzerá byť neskrútený, mierne dotrimovanie výškovky. Po pár minútach pristávam, som zvedavý na chovanie s väčšou vrtuľou.

Dávam GWS 9 x 4,7. Mierny nárast rýchlosti je vidieť, aj let proti vetru. Chcelo by to asi radšej 9 x 6, rozdiel by bol viditeľnejší. Aj tak však je stúpavosť oproti pôvodnému Junioru lepšia. Aj čas letu sa oproti priamemu náhonu zvýšil z 8 na 10 minút..

A na záver lahôdka. Vyberám z kufríka trojlistú GWS 3 x 9 x 7,3. Plánovaný odber 11 A mierne prevyšuje limit regulátora Jeti Compact 10. Dávam plný plyn, hádžem Juniora z ruky. Stúpa hore vietor-nevietor. 50 Wattov na vrtuli je badať. Pohodový let na tretinu plynu, cez pol plynu stúpanie, po prudkom pridaní ide model hore ako výťahom. Na deproňáka úctyhodný výkon.
Pristátie je trošku citlivejšie, užší trup je badať. No to už mám natrénované.

Všetky lety prebehli so stabilným U-krídlom, ďalšie už sú plánované s opraveným V-krídlom s krídelkami 1150 mm a pripravené je už aj úplne nové rovné krídlo 950 mm.
Celkove som s modelom spokojný. Zníženie hmotnosti o 10%, zníženie čelného odporu a zvýšenie výkonu na vrtuli urobili z tohto stroja celkom zaujímavé zariadenie na trávenie voľného času.

Ďusi
DepronTeam Veľký Krtíš

Jeden komentár k Junior XII – reinkarnácia

  • Ďusi  napísal:

    Včera bolo aj u nás konečne teplo a pekne, tak sme sa večer vybrali liečiť si svoje absťáky na kopec na kraji mesta. Zohnal som si dvojlisté vrtule GWS 9×7″, tie sa zdajú byť pre môj pohon optimálne. Majú nižšiu spotrebu prúdu, ako trojlisté, ale ešte stále dosť veľa výkonu aj ťahu. A keďže to včera naozaj lietalo samé, tak po poslednom lete som mal po pristátí na stopkách motora číslo „19:55“. A to moja FC-16 meria motorový let len keď je páka cez pol plynu!
    Pravda, keď človek trochu vystrája, tak po odpípaní desiatich minút ostáva tak minúta na pristátie, ale ak si človek chce po robote trochu oddýchnuť, tak deproňák je celkom iste zaujímavou a nenáročnou voľbou.


    Ďusi
    DepronTeam Veľký Krtíš

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>