Po kratšej dovolenkovej odmlke som sa dnes dostal k zalietaniu nového Juniora. Už som sa na to tešil, prvý raz som mal v ruke aj Futabu FC-16, doteraz som lietal s Futaba Attackom. Miro s Vladom s rovnakými strojmi už majú pár letových dní za sebou, mám čo robiť, aby som ich náskok dohnal. Ako teda Junior 400 lieta?

Po príchode na letisko sme vyložili modely, osadili akumulátory, skontrolovali batérie vo vysielačoch a opäť všetko uložili do auta. Začalo totiž pršať. Dúfal som, že oblaky vietor rozoženie, aspoň sme sa s Mirom mohli porozprávať. O pár minút bol dážď preč a mohli sme modely pripraviť.

Miro sa so svojím Juniorom neštval. Overil funkčnosť rádia, nasmeroval model proti vetru a po poldruha metri bol vo vzduchu! Poletoval si spokojne nad letiskom a po dvoch minútach pristál. Je vidieť, že už má čosi nalietané s týmto cvičákom, kým som na dovolenke varil lekvár a zdolával na bicykli Sitno, Miro trénoval.
Tak som teda ešte raz skontroloval svojho Juniora, nasadil a utiahol skrutky pák serv, nasadil koncovky tiahel na smerovku a výškovku, vyskúšal ťah motora a odhodlal sa k prvému štartu.

Junior 400 letí!

Mierne stúpanie, priamy smer, žiadne záludnosti na plný plyn. Mierne priťahujem, točím ľavú zákrutu. V pohode. Čo vás budem napínať, celý let bol v pohode, vrátane pristátia na lyžiny, môj osobný nápad, do trávy. Stopky na Futabe ukazujú 2:30. Zopakoval som ešte tri takéto lety, pri štvrtom štarte motor vypol. OK, teda do osem minút motorového letu.

Model sa vo vzduchu chová nezáludne, mám pocit, že na smerovku by mohol byť citlivejší. Naozajstný cvičný model. Môj má z celej série (trojice) najväčšie vzpätie uší krídla a je to cítiť pri bočnom vetre. To možno aj stabilizuje model pri použití smerovky. Aspoň bude dôvod postaviť nové krídlo s krídelkami. Motor bez prevodovky má menší ťah v porovnaní s Rivalom, ale malá vrtuľa je bezpečná pri pristátí do trávy.

Ešte pár letov na letisku a už sa teším na lietanie na malom pľaci nad panelákmi.