Elektrovetroň – model pre začiatočníka

Elektrovetroň je štvrtý model lietadla, ktoré som postavil a druhý, ktorý som navrhol. Cieľom malo byť navrhnúť jednoduchý a lacný cvičný model, ktorý by zvládol začiatočník postaviť aj pilotovať a ktorý by bol z moderných penových materiálov, ktoré sa ľahko spracovávajú a ľahko opravujú a pritom sú odolné pri nehodách, o ktoré nie je u začiatočníkov núdza. A aby na lietanie nepotreboval veľa miesta.
Posúďte sami, ako sa mi to podarilo.

Ako bývalý dlhoročný automodelár som sa naučil spolu s kolegami v klube lietať s modelom Junior 400 z Depronu. Z internetu som stiahol nákres modelu do haly, zväčšil na rozpätie 1100 mm a zakreslil vnútornú konštrukciu. Model sa veľmi osvedčil, len u nás sme postavili 18 kusov a minimálne o piatich ďalších viem podľa správ z internetu. Koľko ich je naozaj, netuším.

DepronTeam

Jednoduchý model lieta s motormi MIG 400 v rôznych verziách s rôznymi prevodmi a vrtuľami. V bezvetrí dokáže lietať aj bez motora a pristávať k nohe. Neskôr som navrhol nové krídlo, čím sa stal Junior dospelejší.

JuniorXII

V článku Aký model pre začiatočníka? som spomínal, že niektorí ľudia inklinujú k motorákom, pre tých je ako prvý model určený Junior, iní zas skôr k vetroňom a pre nich sa mi ako prvý model páči „gumový“ Elektrotréner, vyrábaný v Čechách ako stavebnica. Sám mám k dispozícii elektrovetroň Rival Short a môžem povedať, že sa s ním lieta úplne inak, ako s Juniorom a najmä pristátia sú náročné, tesne nad zemou model letí dosť dlho a dosť rýchlo. Preto aj mňa zaujímal cvičný elektrovetroň, skôr než sa pustím do stavby konštrukčného vetroňa, ktorý by som nerád rozbil.

Tvar Reichardovho Elektrotrénera sa mi celkom páčil a dlho som nosil v hlave myšlienku postaviť podobný model buď z Depronu alebo z dosiek EPP. Jeden menší model z EPP som postavil na skúšku, ale ten ani nelietal (možno ho to ešte naučím, alebo budem mať k dispozícii tri servá), ani nedržal poriadne tvar a o vzhľade povrchu ani nehovoriac. Depron je možno menej odolný pri nárazoch zato sa mi s ním robí oveľa lepšie a aj modely z neho vyzerajú lepšie. A keď som pri skúškach Varianta videl, čo vydrží extrupor 30 mm, použitý na trup, bolo rozhodnuté. Postavím jedenapolmetrového vetroňa s elektromotorom, krídlo z Depronu a trup z extruporu.

Čo sa krídla týka, tam som nemal nijaké pochyby. Profil a konštrukcia U-krídla Juniora nemá chybu, dôkladne sa osvedčili. Len som zväčšil rozpätie. Stred krídla využíva naplno rozmer dosky 4 mm Depronu, je dlhý teda 800 mm a šírka je spolu s balzovou nábežkou a odtokovkou 205 mm. Stavba sa nijako nelíši od stavby U-krídla Juniora. Uši sú dlhé 400 mm a ich vzpätie je 100 mm na každej strane. Celkové rozpätie krídla po zlepení je 1550 mm a plocha krídla je 30 dm2. Kraje uší sú zaoblené, aby sa hrany nepoškodzovali najmä pri preprave modelu a zozadu sa zužujú, čím zároveň vznikajú na koncoch krídla negatívy. K trupu sa pripevňuje krídlo gumou.

Kormidlá sú kompletne prevzaté z Juniora čo sa rozmerov a plochy týka, len majú modernejší „strih“. Celé sú z Depronu 4 mm, zosilnené smrekovou lištou 4×2 mm na oboch častiach výškovky a pri závese smerovky. Plocha VOP je asi 3 dm2.

Trup a kormidlá

Trup a kormidlá

Trup modelu je z extruporu 30 mm používaného na zateplenie, k dostaniu v Hornbachu. Dĺžka výrezu je 840 mm, celý model potom má dĺžku cez kužeľ a VOP 900 mm. Výška trupu pod krídlom je 65 mm a dopredu sa znižuje na 50 a vzadu na 25 mm a tu by možno stačilo aj 20, lebo som nakoniec trup z bokov smerom dozadu nezužoval. Vrch trupu je úplne rovný pre ľahšie nastavenie uhlov nábehu VOP (0°) a krídla (1,5°) a nakoniec je vpredu nalepená „kabínka“, ktorá vystužuje predok modelu a zároveň slúži ako doraz pre krídlo. Tvar trupu je inšpirovaný modelom Shadow z RC Revue 10/2001.

Upevnenie motora MIG 400/7,2 V na bezpečnostnej prepážke a uloženie sedemčlánku GP1100 NiMH

Upevnenie motora MIG 400/7,2 V na bezpečnostnej prepážke a uloženie sedemčlánku GP1100 NiMH

Pohon modelu zabezpečuje plechový elektromotor MIG 400/7,2 V ktorý bez prevodovky poháňa sklopnú vrtuľu Robbe 6 x 3,5. Alternatívou môže byť vrtuľa 6×4 APC alebo 6×5 GWS na gumičkovou unášači. Motor je namontovaný na preglejkovej zvislej prepážke 2 mm, vyosený 2° doprava a 4° dole. Predok modelu je vystužený dvomi vodorovnými pásnicami preglejky 2 mm nad a pod motorom. Za motorom je v trupe vyrezaná drážka na sadu 7 x GP 1100 NiMH 2/3A akumulátorov tak, aby sa dalo akumulátormi posúvať asi 10 mm dopredu aj dozadu a upraviť tak ťažisko. Nad baterkami je na suchom zipse regulátor JETI 20 (iný som nemal poruke) a za ním prijímač JETI REX 5 MPD.

Umiestnenie serv

Umiestnenie serv

Za krídlom sú v trupe dve servá Waypoint 060 ovládajúce smerovku a výškovku. Uložené sú vo výreze v trupe nad sebou, každé z jednej strany a upevnené na balzové špalíky vrutmi. Zapustené sú čo najviac. Tiahla z oceľovej struny 0,8 mm v plastovom bowdene sú k trupu lepené bodovo purexom a k páke serva pripevené blimpami MP JET. Cez trup prechádzajú dve smrekové lišty na pripútanie krídla gumou a trup je zvonka zosilnený dostičkami 20 x 20 mm z dvojky balzy. Spodok prednej časti trupu je polepený Depronom 3 mm a naň je obojstrane lepiacou páskou prilepený pásik z PET fľaše, na ktorý model pristáva.

Uvažujem, že aj prijímač vložím do drážky, podobne ako akumulátory a po kúpení nového menšieho regulátora aj ten čiastočne zapustím pre zníženie odporu modelu.

Keďže okolo letiska je nasiata pšenica a repka olejná a po jej zbere nám tam ostane strnisko, ktoré nebude milosrdné k deproňákom, vyskúšal som k modelu podvozok, pôvodne určený k modelu Variant, pripevniť tiež pútacím kolíkom gumou, aby sa dalo pristávať bezpečne na asfaltovú dráhu. Modelu celkom svedčí, aj keď už to nebude plnohodnotný vetroň a jeho hmotnosť sa zvýši o 40 g.

Elektrovetroň z Depronu, rozpätie 1550 mm, pohon MIG 400/7,2 V napriamo so sklopkou Robbe 6 x 3,5 a sedemčlánok TT1100, ovládané smerovka, výškovka, motor. Hmotnosť 520 g

Elektrovetroň z Depronu, rozpätie 1550 mm, pohon MIG 400/7,2 V napriamo so sklopkou Robbe 6 x 3,5 a sedemčlánok TT1100, ovládané smerovka, výškovka, motor. Hmotnosť 520 g

Celý model o rozpätí 1550 mm váži po onálepkovaní 540 g. K dispozícii je asi 6 minút plného motorového letu plus niečo na nízke otáčky a rezerva na pristátie. Po odhode šikmo hore model celkom dobre stúpa a poradí si aj s miernym vetrom, kedy ho treba trochu tlačiť dole. Zhruba za tri minúty vystúpa do výšky, kedy je už lepšie radšej nepokračovať a za bezvetria krásne plachtí, pri vetre je lepšie nechať sa pomaly krútiť motor. Dokáže lietať naozaj pomaly, čo dáva začiatočníkovi čas na reakcie, pokiaľ chcete trénovať dlhé klzy na pristátí, musíte nechať bežať pomaly motor. Model má predsa len trochu väčší odpor, ako napr. Rival Short. No vďaka tomu s ním môžete lietať hoci aj na futbalovom ihrisku, hoci nemá ovládané krídelká ani brzdiace klapky.

Elektrovetron

S osemčlánkom TT1100 NiMH má model celkovú hmotnosť 560 g a plný plyn je potrebný naozaj len pri stúpaní. V podvečernom kľude s celkovým motorovým letom (merané len nad 50% plynu – FC-16) 7 minút bol model vo vzduchu cez 25 minút.

Pre model mám pripravenú ešte prevodovku 3:1 a sklopnú vrtuľu 10×8 aj 9×6, tak keď ma prestane priamy náhon baviť, tak to vyskúšam.

Myslím si, že model splnil očakávania, ktoré som do neho vkladal. Jednoduchosť stavby si budete môcť vyskúšať aj sami, mám už rozpracované články s podrobným postupom prác, tak ako to bolo u Juniora a toto leto si ešte stihnete zalietať.

Model po oprave krídla

Model po oprave krídla

Model po oprave krídla

Model po oprave krídla

Elektrovetron-13

Elektrovetron-14

Elektrovetron-15

Elektrovetron-16

Dvojdielna mnotorová prepážka

Dvojdielna mnotorová prepážka

Dvojdielna mnotorová prepážka

Dvojdielna mnotorová prepážka

Nákres dvojdielnej motorovej prepážky

Nákres dvojdielnej motorovej prepážky

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>