Model z Depronu – diel VIIa. – Alternatívne riešenia

Počas stavby takmer dvoch desiatok Juniorov v našom klube sme pôvodnú konštrukciu postupne upravovali a vylepšovali. Niektoré zmeny sú už zakreslené vo výkrese a popísané v článkoch (napríklad predĺženie nosníka krídla do uší, aby ste sa nemuseli báť premetov, alebo výstuhy SOP). Ostatné alternatívne riešenia konštrukcie popíšem teraz, môžete tak znížiť hmotnosť alebo zmeniť vzhľad a aj výkony lietadla.

Okrem zmeny ušatého krídla na V-krídlo s ovládanými krídelkami, ktorému budem venovať osobitný článok, sa zameriam na zmeny konštrukcie trupu.

Prvou alternatívou oproti plánu je zmena rozmeru balzových výstuh. Pôvodne sme používali stredne tvrdú balzu 4×15 mm, rovnaký rozmer má aj nosník krídla. V podstate si vystačíme s jednou balzovou doskou na celý model. Po prvej poriadnej havárii sa ukázalo, že vnútorná konštrukcia trupu je dostatočne dimenzovaná. Model na fotke „spadol“ z výšky asi 30 m na plný plyn kolmo na zem. Celá elektronika je použitá v inom lietadle, motor je v šuplíku, pretože je dosť opotrebovaný jeho komutátor. Počas výuky lietania sa nám sem-tam podarilo trafiť do zeme aj predtým, stred trupu vždy odolal bez poškodenia.

Balzové lišty a najmä prepážka baterie ochránili vnútro.

Balzové lišty a najmä prepážka baterie ochránili vnútro.

Preto som na ďalších modeloch použil zmenšené lišty rozmeru 3×12 mm. Viac ako polročné skúsenosti nepreukázali žiadne problémy či už s pevnosťou alebo životnosťou modelov. Žiadnu totálku podobnú tej prvej sme nezaznamenali. Úsporu hmotnosti se netrúfam odhadnúť, zrejme pôjde len o pár gramov. Možno by šlo zmenšiť rozmery ešte na menej, možno až na 2×10, ako problém ale vidím uloženie krídla. Videl som zopár deproňákov, ktoré mali všetky výstuhy z Depronu 4 mm, ale pri veľkosti cez meter a hmotnosti okolo pol kila by som sa obával použitia modelu len na jednu sezónu.

Ďalšou zmenou, ktorú som vyskúšal, bolo použitie Depronu 3 mm na bočnice trupu. Tento materiál je oveľa labilnejší, ale aj pružnejší, ako obvyklá štvorka, čo ma dosť potrápilo pri stavbe. Až po vlepení všetkých prepážok a bowdenov koniec trupu prestal pobehovať po stole a dostal aký-taký tvar. Až spodný poťah všetko definitívne spevnil.

Počas lietania sa ukázala trojka menej odolná a najmä v spodnej časti trupu je oveľa viac prasklín, ako som bol zvyknutý. Model je skrátka menej odolný tvrdším pristátiam. Predná časť okolo prevodovky je zvnútra už v celom rozsahu spevnená Depronom 4 mm, aby udržala prevodovku vo zvislej preglejkovej prepážke.

Domnievam sa, že takýto trup je naozaj len záležitosť jednej sezóny, našťastie už mám pripravený výkres náhrady svojho Juniora XII.

Pôvodne bol trup Juniora určený pre použitie rôznych druhov akumulátorov a tomu bola prispôsobená vnútorná šírka trupu. Zvonka má Junior šírku 62 až 64 mm. „Dvanástku“ som postavil pre použitie s užšou prevodovkou (pôvodne zo starších modelov Rival, získanou spolu s motorom a regulátorom celkom výhodne cez www.modelbazar.cz a na sedem/osemčlánok 2/3A v tvare „kocka“. Trup má teraz zvonka šírku 52 mm a poviem Vám, že pri porovnaní s pôvodným trupom je to dosť vidieť. Znížený čelný odpor má určite pozitívny vplyv aj na letové vlastnosti. Priame porovnanie nemám, pretože môj prevod a motor je inakší, ako lietajú moji kolegovia, ale letové vlastnosti, stúpavosť a prenikavosť proti vetru je na deproňáka s plechovkou „zaujímavá“.

Z estetických dôvodov som trup vpredu zúžil o 5 mm z každej strany, model o čosi krajší 😉 Postupné zužovanie z kabíny k motoru určite ešte použijem.

Zmenšenie šírky trupu Vám rozhodne odporúčam, pokiaľ Vám to vnútorné vybavenie, akumulátor a rozmery prevodovky s motorom umožnia. Pri výpočte nezabudnite, že pri motore a akumulátoroch je trup zvnútra vystužený Depronom.

Pôvodne je motor upevnený na zvislú preglejkovú prepážku.

Junior-trup-26

Vyskúšal som aj inú alternatívu, vodorovnú balzovú prepážku.

Junior trup

Motor (bez prevodovky) bol upevnený na hliníkových uholníkoch 8×1 mm a myslím si, že toto riešenie bolo veľmi užitočné pri mojich prvých letoch (a haváriách). Po náraze do prekážky sa hliníkové pliešky zohli, ja som uvolnil dve skrutky, vybral motor, kombinačkami narovnal plechy, založil motor a o desať minút som bol zase vo vzduchu. Duralový plech by sa bol nezohol, ale vytrhol kus prepážky. Stalo sa to aj mne, keď som z dvoch metrov zabil model do zeme (myslel som si, že nemám zapnutý mix motor-výškovka pri šantení nad zemou a mal som ho 😀 Pri asi desiatom naprávaní plechu sa mi jeden zlomil, mal som ale rezervný v boxe, stačilo ho vymeniť. Kolegovia pri podobných ťukancoch skončili s vylomenou prepážkou a dolietali.

Toto riešenie sa mi zapáčilo a použil som ho aj v Speedy Bee. Je tam o trochu viac materiálu a trochu viac lepidla, ale predok modelu je pevnejší.

Poslednou zmenou, ktorú dnes popíšem, je náhrada klasického dvojkolesového podvozku pristávacími lyžinami.

Junior

Pristávanie na lyžiny sa podobá pristávaniu na trojkolesový podvozok s predným kolesom. Ďalšou výhodou je možnosť pristávať nie len na asfalte, ale aj na tráve, snehu či ľade (aj keď toho roku sme si ho moc neužili). Štart zo snehu je bezproblémový, z trávy som neskúšal. S ostrejším pohonom (okolo 50 W) to zdvihnem aj z asfaltu. Efektné sú nízke prelety s medzipristátím. Výška lyží je závislá od toho, aké vrtule na Juniore používate. Ak je model vo vodorovnej polohe, medzi vrtuľou a zemou by mal byť aspoň 1 cm.

Najprv z bloku polystyrénu vyrežeme prednú časť, širšiu asi o 15 mm, ako je šírka trupu, zabrúsime a prilepíme purexom. Pre lepšie prispôsobnie trupu vyrežeme v bloku klin. Osvedčilo sa prilepiť najprv jednu polovicu a potom druhú, zohnutú. Medzitým si pripravíme samotné lyže, tiež z polystyrénu. Ich šírka je 15 mm.

Junior-lyze2
Junior-lyze3

Aj do nich vyrežeme niekoľko klinov, aby sa lepšie prispôsobili tvaru trupu.

Junior-lyze4

Opäť lepíme purexom, dá sa aj na jedenkrát s použitím závaží a špendlíkov. Nalepené lyže prebrúsime a na vrch obojstrannou lepiacou páskou nalepíme sklznice z PET fľaše o nápojov. Najprv zadné lyže s presahom asi 5 mm do predného bloku a navrch potom poťah predného bloku.

Prvý model mal iba dve lyže, tie sa však dosť vykrivovali do bokov pri častých pristátiach, tak som ich v prednej časti nahradil plným blokom. Od tých čias žiadne problémy.

Čo sa týka VOP a SOP, tam veľmi nie je s čím experimentovať, no vyskúšali sme viacero tvarov pri zachovaní pôvodnej plochy. Modelu tak môžete dať črty od historických až po moderné.

Privítam aj Vaše námety a skúsenosti s alternatívami, k dispozícii je Vám diskusia pod článkom.

Nechajte komentár

Môžete použiť nasledovné HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>