K elektrovetroňom ma to ťahalo už dávno. Aj preto som po naučení sa lietania s Juniorom navrhol depronový elektrovetroň EVO5 a trénoval s ním, aby som nepoškodil požičaného Rival Short. No a teraz mám konečne plnohodnotný vlastný elektrovetroň, vďaka kamarátovi.
 

Kedysi sme od Jana mali v klube eletrovetroň Elév, s ktorým lietali najmä začiatočníci a deti v krúžku. Tí mu nakoniec boli aj osudní.

Snímky sú z lietania na Sklabinej 7. novembra 2004 popoludní.

Krídlo malo osvedčený profil myslím že práve z Rival Shorta. Tento model kúpila moja známa synovi, ktorý ale sám lietať nechcel, jazdiť s ním na letisko veľmi nemali kedy a tak mi ho na pár rokov požičali. Vrátane rádia.

Oba stroje boli poháňané motorom MIG 400 cez prevodovku na sklopnú vrtuľu cca 9×5 a sedemčlánok NiMH 2/3 1100 mAh. Rival Short z dielne Paľa Lišháka bol veľmi krásny stroj, ale na môj vkus lietal až priveľmi dobre, najmä tesne nad zemou, takže mnohé moje pristátia končili často ďalej, ako som si predstavoval a občas som pri tom poškodil práve nízko položenú VOP.

Neskôr som Shorta vrátil, samozrejme opraveného, a získal od kamaráta Sama trup, ktorý jemu ostal, pretože mal tiež Shorta a trup mal rezervný, ale ho nepotreboval. Do práce na trupe som sa pustil krátko pred mojou chrbticovou príhodou, ktorá všetky moje aktivity, nie len modelárske, pristavila. Vtedy sa ponúkol kamarát Jano, že mi vetroňa dokončí, pretože mu doma zostalo dosť rebier z Eléva, čo bolo vlastne rovnaké krídlo. Dal som mu teda trup, motor, vrtuľu, inštrukcie, že by som rád T-chvost, aby som ho predo mnou a mojím snažením uchránil a nechal ho pracovať.

Ako to už tak býva, občas sa plány menia. No ale elektrovetroň je hotový. Keďže som nebol na Iliji, kde si Jano naplánoval slávnostný zálet a odovzdanie, pre dovolenku v Čechách, a ani potom sme nejak nevedeli zosúladiť plány, presunul sa zálet a odovzdanie na 20. september 2014. Ale stálo to za to!

Jano sa poobede stavil u mňa, spolu sme vyšli na obľúbené vetroňárske miesto na západe Krtíša pri cintoríne a tam mi môjho Shorta-T ukázal a poskladal.

Krídlo je klasickej balzovo smrekovej konštrukcie s I nosníkom v strede, potiahnuté nafarbeným vliesom. Polovice krídiel sa spájajú dvomi oceľovými spojkami, predná má priemer 4 mm a zadná 3 mm. Rozpätie krídla je 1650 mm, hĺbka profilu pri koreni 200 mm a na konci ucha 140 mm. Krídlo nemá krídelká ani klapky.

Laminátový trup z Rival Short má od kužeľa po koniec smerovky dĺžku 960 mm a je naozaj krátky. Hlavne jeho predok. Navrhovaný je pre ťažký jednosmerný motor MIG400 a súosú prevodovku (ešte jednu v dielni mám) a ťažké akumulátory umiestnené v ťažisku. Teraz je tam ale namontovaný čínsky motor Turnigy Aerodrive SK3 – 2830-1020 kV, ktorý váži len 58 gramov a aj napriek ťažkému vrtuľovému kužeľu musí byť pohonný dvojčánok JETI PowerIon 2S1300 umiestnený asi 5 mm od zadného čela motora. A ešte sú po bokoch špice dve olovené závažia o celkovej hmotnosti 100 gramov. Keď sa pozorne pozriete pri vrtuli, tak ich na trupe uvidíte. Sú nafarbené na bielo, aby to tak nebilo do očí 😉 Ale vďaka svojej celkovej váhe 740 (z toho samotné krídlo 160 g) gramov nemá tento stroj problém lietať vo vetre do 7 m/s.

Vrtuľa je tam moja obľúbená sklopka Graupner 11×6, radšej lietam na menšie otáčky, zato väčšiu lopatu 😀 Model neletí rýchlo, zato dokáže stúpať pod zaujímavým uhlom.

Delené krídlo je po zložení prichytené k trupu vpredu dvomi drevenými kolíkmi do laminátového náliatku na trupe a vzadu dvomi oceľovými skrutkami M4 do matíc zalepených do preglejky v trupe. VOP je nasadená na pevnú kýlovku a priskrutkovaná, oceľové tiahlo výškovky sa pripevňuje skrutkou. Normálne však VOP dolu nedávam, nemusím sa triafať správne nasadiť to tiahlo 😉 V kýlovke je pákový prevod od tiahla výškovky v trupe. Na kýlovke je na závesoch upevnená smerovka, ovládaná rovnako oceľovým bowdenom. Obe servá HXT-900 sú pod zadnou časťou krídla na zadnej časti montážneho otvoru, ktorú má tento trup zospodu v mieste, kde sa upevňovali v minulosti baterky. V montážnom otvore je na boku regulátor SuperSimple 18 a prijímač JETI Rex 7. Áno, lietam na 35 MH a model ovládam starou, ale spoľahlivou Futabou FC-16.

Tak sme si nový elektrovetroň najskôr pofotili, ja som zvečnil aj autora a jeho dielo a hodil som ho do vzduchu. Prvý let pilotoval Jano so svojou vysielačkou.

Nie len, aby mi ho ukázal, ako dobre lieta, ale hlavne aby som mohol urobiť pekné fotky. Dúfam, že sa vám páčia.

Zase tak blízko budov nelietame, to len teleobjektív Nikon tak približuje. Aj tie drôty sú na ploche dosť ďaleko a na jednom mieste zase dosť hlboko pod modelmi.

No a po pristátí som nasledoval ja. Najskôr naprogramovať nový model vo vysielači, nastaviť výchylky, aj tie dvojité, otestovať či všetko funguje a hurá do vzduchu! Bol to zážitok. Na to, že som vetroňa neriadil hádam štyri roky, sa mi to celkom páčilo. To len Miro, ktorý ma sledoval z balkóna na sídlisku ďalekohľadom, frflal, že to nebolo nič moc. No hneď pri prvom lete som chytili termiku a chvíľu ju vytáčal. Len som nechcel Jana zdržiavať, čakala ho ešte cesta domov po únavnom dni, tak som pristál (stále mi to nejde tak, ako by som chcel) a poďakoval sa mu za skvelý stroj.

Lietanie som si zopakoval o dva dni. Model som naložil spolu s kufríkom s vysielačom a nabíjačkou do auta cestou k zákazníkovi a na spiatočnej ceste som sa zastavil na parkovisku pri cintoríne. Dal som tri lety, teda som musel dva razy nabíjať. Nejak ma to nebaví čakať pol hodinu, takže zvažujem nákup druhej dvojčlánkovej LiIonky, asi zoberiem tú väčšiu kapacitu 😉

Na minútu motorového letu, na plno alebo skoro na plno, to spapká z dvojčlánku asi 120 mAh. Takže ak vytiahnem baterky necelých tisíc mAh, tak som vo vzduchu necelých osem minút motorového letu. Zo zeme za minútu vystúpam do dostatočnej výšky, ak klesnem do 50 metrov nad zem, nemusím motorovať ani minútu a môžem opäť hľadať komíny alebo bubliny. Za dobrého počasia sa na jedno nabitie udržím aj hodinu. Už som dva razy bol tak ďaleko, že som vďačný za to, že som model udržal v dohľade a vrátil sa. Predsa len to je malý vetroň. Taký príručný, do auta, na odskočenie si zalietať od práce.

Horšie je to teraz v zimnejšom počasí. Termika nikde, takže len vystúpať a plachtiť, strácať čo najmenej. Aspoň mám viacej možností na trénovanie rozpočtu na pristátie a pristávanie samotné 😉

Môj nový Short-T si získal obdivovateľov 😉

A ako lieta? Chvíľu som hľadal správne dováženie a správne výchylky, ale lieta to dobre. Som spokojný. Kým prejdem na niečo väčšie a lepšie viditeľnejšie vo väčších výškach, mám lietadlo, ktoré mi opäť dovolí bez obáv o model trénovať priblíženia a pristátia v termickom počasí, tiež vyhľadávať signály a kopnutia, ktoré ne-vetroňári mylne považujú za rušenie 😉 Čo mi trochu vadí, je že musím v každej zatáčke naťahovať výškovku. Doteraz som bol zvyknutý, že stroje, s ktorými som lietal, mali sklonenú zvislú osu smerovky dozadu, čo „samo naťahovalo“ model. No čo, nebudem pri ňom ležať, musím ho pilotovať 😉

Mám rozpracované návleky na krídlo, aby som ho chránil pri transporte. Zložený model totiž vopchám na zadné sedačky svojho Mondea 😉 A plánujem transportný box z kartónu, aby bol aj zložený stroj lepšie chránený pri prevoze spolu s inými modelmi na dlhšie trasy. A skladný aj u mňa v kancelárii. Mám ho totiž poruke, aby som vždy, keď mám voľnejšie a je vonku pekne, sa nezdržiaval cestou do klubu nakladať, ale mohol hneď vyraziť. Teraz na jeseň sa stmieva veľmi skoro.

Ešte raz ďakujem Janovi za vynikajúci elektrovetroň. Baví ma to viac, ako tie motoráky.