Je to tak, Elektrovetroň má len dva týždne a už sa podrobil strednej oprave. Pri predvádzacej akcii som namiesto pristátia do kŕdľa detí radšej zvolil pristátie po vetre a bol som pridlhý, model skončil pod mojím autom s poškodenými ušami krídiel. No už o dvadsaťštyri hodín bol model v stave, ako keď bol nový a dnes som ho bol opäť zalietnuť.

Pred záletom som doplnil farebné polepy a krídlo odvážil. Pribudli dva gramy, čo je pri celkovej hmotnosti modelu bez aku 380 g zanedbateľné. Naložil som teda výbavu aj model do auta a vybral sa na letisko, keďže bol slnečný deň s miernou oblačnosťou a vetrom ktorá sa, rovnako ako vietor, okolo devätnástej hodiny úplne vytratila.

Najskôr som model vyskúšal so sedemčlánkom N500AR. Aku vydrží rovné tri minúty, za ktoré model vystúpa do akurátnej výšky pre plachtenie. Druhý let som dal s osemčlánkom rovnakého druhu, motorový let trvá tri a pol minúty a stúpanie je o čosi razantnejšie. U oboch aku je znať, že už majú svoje roky a svoje najlepšie časy za sebou. Na tretí let som dal nový osemčlánok NiMH TT1100 a s ním jednak model stúpa celkom strmo (na deproňáka) a jednak mám k dispozícii osem minút motorového letu, čo dnes znamenalo 4 stúpania (2:30, 2:00, 2:00 a 1:30). Počas letu som si nevšimol, že by model lietal inak, ako pred haváriou a opravou, veď som si aj dával pozor, aby nové ucho malo rovnaký tvar, rozmer a vzpätie, ako staré.

Počas letu s NIMH sa mi dobili oba NiCd packy, takže som ich do ôsmej večer ešte stihol vylietať. Dal som teda celkom päť letov. No uvažujem že si zložím ešte jeden osemčlánok v rade, osem článkov TT mám ešte v krabici. Zvažujem aj použitie dvojčlánku LiIon, ktorý by mohol byť do mesiaca doma a model by mohol mať o necelých sto gramov nižšiu hmotnosť…

Zálet dopadol podľa mňa dobre, som spokojný a už sa teším na ďalšie lety s týmto modelom.