V stredu krátko po obede mi zazvonil mobil. Miro sondoval, čo dnes popoludní robím. Tak mu vravím, že aj dnes budem v záhrade, ako inak. Ale je že super počasie a vietor bude len do 2m/s, takže ideálne pre lietanie. A on, že práve o tom som mnou chcel hovoriť. Tak mu hovorím, že o pol šiestej sú vítaní, lebo o šiestej už by sme mali byť na kopci, aby som o siedmej mohol byť dole pri grile. Budeme s priateľkou večerať, sú pozvaní.
Cestou do záhrady som sa stavil pre chlieb v obchode, lebo doma sme už nemali. O piatej sme už boli v záhrade, aby sme stihli čo-to porobiť, kým prídu kolegovia modelári. Pred šiestou dorazili, tak sme si urobili krátku exkurziu po záhrade, zložili svoje stroje a vyniesli ich na lúku nad záhradou. Ja som mal len Andulu, Miro s Vladom doniesli oba dvojmotoráky Camaro-2 a Bandita aj BF-109.
Zo dvora na letovú plochu je to dobre cez dve sto metrov hore kopcom, dobrá rozcvička pred štartom 😉 Doviedol som oboch na moje obľúbené miesto v tieni stromov, s dobrým výhľadom na celú lúku a na takmer rovnej ploche, vhodnej na pristátie. Jediné negatívum bolo, že tráva po minulomesačnom kosení už bola do pol lýtok. Teda pri pristávaní krídla narážajú do stebiel a sem tam sa aj modely stočia pri dosadaní.
Ja som si veľmi nepolietal. Pri kubánskej osme s Andulou sa mi uvolnila baterka a vytrhla z modelu aj regler. Pekne v ťažisku si visel trojčlánok na konektoroch a umožnil mi dotiahnuť An-2 takmer k nohe a pristáť. Keďže pri tom trochu utrpela aj vrtuľa, tak som dolietal a nebo prenechal Mirovi s Vladom.
Obe Camará obsadili nebo nad lúkou a ako som neskôr zistil, aj nad záhradami. Po dvoch letoch si chalani polietali aj s menšími modelmi. Obaja si ale sťažovali na nutnosť trimovať rýchle modely. Lúkou a čerstvým vzduchom na dedine to rozhodne nebolo, ale keďže teploty boli okolo tridsiatky, tak to pripisujem teplotnej rozťažnosti či skôr elektrickej „rozťažnosti“ súčiastok v servách.
Po hodinke som ich oboch nechal na kopci, nech ešte predvedú zaiste užasnutým spoluobyvateľom doliny, čo dokážu rýchle stroje v rukách skúsených pilotov nad ich hlavami, a zišiel sa venovať grilu. Popri tom som mal možnosť sledovať, kam až nad záhradu sa mi tie stroje dostanú. Skoro poldruhametrové Camaro 2 aj podstatne menší Bandit lietali až po jabloň, kde som chystal gril. A keďže mám záhradu zmeranú, tak viem, že to bolo do miesta štartu poctivých 200 metrov vzdialenosti. Ale dostatočne vysoko nad hlavami aj nad stromami, keďže sa štartuje na kopci, podľa krokomera je to 6 poschodí na hranicu a cca 3 poschodia na letovú plochu. Teda cca 27 metrov nad záhradou plus letová výška.
Chalani dolietali aj posledné baterky, keď už som mal gril pripravený na prvé klobásky. Kým zišli dolu, ukázali mi, že aj tu sa dá zablúdiť 😉 No ani ja som neostal bez chyby. Pri snahe poukazovať im, akým spôsobom tu pestujeme bez zbytočnej námahy stromy a zeleninu som trochu priškrel dve klobásky, ale chalani to niesli statočne a zjedli ich.
Lúčili sme sa dávno po ôsmej hodine. Myslím, že sa im obom páčilo ako lietanie, tak posedenie. Je tu totiž naozaj božský kľud. Ako na lietanie, kde vás nikto nevyrušuje, tak pri posedení. A ja verím, že sme sa tu takto nestretli posledný krát.
Komentáre