Kolega Csaba nás informoval, že Maďari opäť na letisku Ferihegy 3 organizujú prehliadku všetkých druhov modelov Amper Party. Rozhodli sme sa, že tento rok nás akciu navštívi viac a začali sme organizovať výpravu. Pretože sme si chceli aj polietať a predviesť sa, nakoniec sme šli v malej kolóne. Ako bolo a čo sme videli?

V nedeľu 16. septembra ráno sme sa po siedmej hodine stretli v klube, aby sme naložili modely a klubové vybavenie a vyrazili smer hraničný prechod, kde sme skompletovali našu výpravu a spoločne sa vybrali smer juh. Vedúci výpravy Csaba pojal cestu výletovo a ukázal nám rôzne vilové štvrte a zákutia Budapešti. Nakoniec sme predsa len dorazili na miesto konania a dúfame, že za nami nedorazia „pozdravy“ z maďarských ciest.

Zaradili sme sa na koniec radu parkujúcich áut na lúke, vyhradenej účastníkom a začali stavbou dvoch stanov, aby sme sa chránili pred spaľujúcim slnkom. Potom prišli na rad modely.

Nasledovala prehliadka areálu a pozdravenie sa s ľuďmi, ktorých sme, hlavne Csaba, poznali. Dôležitou osobou je šéfkuchár gulášu.

Sieť na stožiaroch oddeľuje letovú plochu od zázemia, kde sú stoly pre ustrojenie modelov aj lavice pre návštevníkov. Solárny panel nabíja akumulátor, z ktorého je dole možné napájať tri nabíjačky.

Historik známy aj zo slovenských súťaží patrí súčasnému šéfovi Budapeštianskeho modelárskeho klubu (vpravo). Ako som sa dozvedel, jeho predchodca Atilla Ágh, môj priateľ, sa zúčastňuje už len výročných schôdzí. Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sme sa pravidelne stretávali na klubových akciách najmä automodelárov aj doma mimo nich.

Poradie lietajúcich určujú modré menovky, zasúvané zhora, práve lieta pilot s menovkou vpravo dolu. Občas po skončení letu pilot zabudol zobrať svoju menovku a posunúť na poradie ďalšieho. Dobre vymyslený a dobre urobený systém, ktorý ráta aj s dopísaním neprihlásených účastníkov, len by to chcelo mať pri tom usporiadateľa a kontrolovať vstup na plochu podľa tabuľky aj visačky na krku, ktorú sme každý dostali pri registrácii, spolu s menom a kanálom/frekvenciou, čo by urýchlilo lietanie a viac ľudí by sa dostalo do vzduchu.

Občas sme zapózovali fotografom. Pýtate sa, kde som ja? No predsa za fotoaparátom!

Počas nedele sa dva razy konala súťaž elektrovetroňov z EPP (obdoba Reichardovho elektrotrénera). Rozhodca modely odštartoval do hromadného štartu a odpočítal koniec motorového letu. Moc im to teda nelietalo, hoci občas termiku našli (a neudržali sa v nej), aj keď zrejme v rámci skrátenia vystúpenia.

Občas sa do vzduchu dostali aj vrtuľníky, spaľovacie aj elektrické. Osobne 3D elektrovrtuľníky nemusím, až priveľmi sú nerealistické, hoci pilotné umenie je možné obdivovať. Ostáva veriť, že nedôjde k deštrukcii uhlíkových dielov a že siete vydržia…

Krátko po štrnástej hodine sa dostali do vzduchu Miro a Vlado s EPP Corsairom a FockeWulfom. Spoločné lietanie často pripomínalo bojový let a myslím, že sa ostatným účastníkom páčilo.

Ukážkové bolo aj pristátie. Najprv Miro a krátko po ňom kúsok od neho aj Vlado. Myslím, že u divákov tým zabodovali.

O necelé dve hodiny štartovali na druhý let Vlado s Banditom (jediný model s tlačnou vrtuľou na akcii) a Miro s Dogfighterom. Fotky nemám, hádzal som Mirovi model (po tom, čo on hodil model Vladovi) a „strážil “ ich vo vzduchu aj hlásil vietor či dianie na ploche. Predsa len Dogfighter lieta dobre cez stovku a my len tušíme, čo bolo to čierne, čo sa znášalo z oblohy po tom, čo sme počuli tupú ranu v zákrute na konci dráhy a na zemi zistili preliačinu olaminovanej nábežky krídla a prasklinu v centropláne pod krídlom. Po Maťovi je tak Miro druhý člen klubu, ktorý si môže dať na model hviezdičku po zásahu 😉

Pred záverom sa konalo spoločné fotografovanie všetkých účastníkov. Nestihol som vymeniť teleobjektív za základný, tak sa mi všetci nezmestili naraz do objektívu.

Amper Party bola skvelá. Nie len, že sme všetci dostali označenie a k tomu RedBull, ktorý som ku všeobecnému údivu všetkých usporiadateľov s vďakou odmietol, pretože viem čo je v ňom – čo opäť vzbudilo všeobecný údiv – ale tiež neobmedzený prídel kávy z automatického kávovaru a zaujímavý, no chutný guláš. Samozrejmosťou bolo čisté mobilné WC a diváci mali svoje vyhradené parkovisko, okolo poludnia už bolo celkom plné!

Hoci som nelietal, len fotil a obzeral ostatné modely, neľutujem že som sa zúčastnil a odporúčam každému budúci ročník nevynechať. Mapa letiska a príjazdu je tu, od nás je to asi 120 km, cez mesto to trvá asi dve hodiny. Sú miesta na Slovensku, kam je to ďalej a cesta trvá dlhšie. Jediné, čo by som organizátorom vytkol je, že pri predstavovaní Mira a Vlada povedal, že sú z Veľkého Krtíša a namiesto Slovensko“ ohlásil „Felvidék“, hoci sme v registrácii písali všade „Slovakia“. Stránky akcie a v budúcnosti aj prihlásenie nájdete tu.

Ďalšie fotografie z AmperParty 2018