Leteckomodelárske akcie v Banskej Štiavnici, neskôr Antole a na Iliji, sme radi ako klub navštevovali a preto ani tohoročný Ampér, ktorý sa konal v sobotu 20.júna 2015, som nemohol vynechať. Rozporuplná predpoveď počasia a iné dôvody viedli nakoniec k tomu, že sme tam boli od nás len traja. No ale účasť bola slušná a predvedené modely skvelé, ako ukazujú nasledovné fotografie.

V klube sme sa stretli v piatok pred akciou, aby sme sa dohodli, ktorými autami pôjdeme a kto čo povezie, ale dozvedel som sa, že z rôznych dôvodov nikto okrem mňa ísť nechce. Najväčšie obavy spôsoboval dážď, ktorý bol predpovedaný na sobotu popoludní a vietor, ktorý sa očakával do rýchlosti 4 až 5 m/s.

Ja som si povedal, že aj napriek nie ideálnym podmienkam si spravím výlet, veď to nie je tak ďaleko a keď sa nebude dať lietať s elektrovetroňom, budem fotografovať, popíjať kávu a porozprávam sa s kamošmi. Že si skrátka spravím pekný voľný deň. A keď nikto nechce ísť so mnou, ich chyba 😉

Cesta ubiehala v pohodovom tempe, na začiatku Ilije som sa držal, ako vždy, šipiek s lietadielkom ukazujúcich doľava na lúku za dedinou. Zopár áut už bolo na lúke zaparkovaných, tak som sa postavil do radu a šiel sa pozdraviť s organizátormi aj ostatnými modelármi.

Takmer vystretý veterný rukáv a sivá obloha nesľubovala dlhé termické lety vetroňov. No na stojánke sa pomaly zhromažďovali modely, takže ani o lietanie nebude núdza. Najmä u tých strojov a pilotov, ktorým nejaký vietor nevadí.

Pri otvorení lietania sme sa dozvedeli smutnú správu. V týždni pred akciou nás navždy opustil modelár a kamarát Lubo Ladziansky, zakladateľ klubu v Banskej Štiavnici a organizátor prvých lietaní v tomto regióne, aj staviteľ zaujímavých modelov.

Aj napriek vetru sa lietalo. Vo vzduchu boli vidieť aj EPP modely, aj depronové, aj klasické aj kompozitové. Stíhačky s tlačnou vrtuľou v strede aj za trupom, aj dmychadlové. Elektrolety aj modely na klasický dvojtaktný spaľovací motor so žeraviacou sviečkou. Charakteristický zápach metylového paliva mi pripomenul moje mladé časy, keď sme sami stavali podobné modely.

Ja som pre silný vietor a nijaké slnko nechal svojho elektrovetroňa stále v aute, oveľa viac som sa venoval fotoaparátu. Za celý deň som nafotil vyše osemsto fotiek, ale dobrých tri sto som musel vymazať pre nekvalitu. Niektoré modely lietali tak rýchlo, že som nestihol správne zaostriť. No ale pár fotiek sa mi určite podarilo.

Popoludní sme si pochutili na dobrom guláši a aj slnko sa na chvíľu ukázalo. Občas na pár minút sa aj vietor utíšil, čo využili aj pomalšie modely. No krátko pred piatou sa obloha opäť zatiahla a na desať minút sa rozpršal avizovaný dážď. Rýchlo kolegovia schovali modely do áut, mne stačilo si len do neho sadnúť. Po prehánke som sa rozlúčil a odfrčal smerom domov.

Aj keď som si nepolietal, strávil som príjemnú sobotu. Medzi iným sme sa dozvedeli, že pravdepodobne na tejto lúke nad Ilijou s výhľadom na môj obľúbený cyklistický cieľ Sitno, lietame asi naposledy. No štiavnickí modelári už majú svoje nové miesto, tak sa tam možno uvidíme už na budúci rok.