Tento model sa v našej klubovni objavil kedysi vlani. Veľmi som tam nechodil, ale stále som ho videl visieť za ostruhové koleso na háku v detskej dielni. Až mi ho Miro ponúkol túto jeseň, že ak nemám čím lietať, že by som si mal požičať. Tak som si model pozrel, precykloval jeho Lipolky a osadil svoj prijímač. A opravil jednu „drobnosť“, na ktorú ma Miro upozornil. Ako teda lietal tento EPP model s elektromotorom?
Miro mi zapol klubový vysielač a zapojil baterky, aby mi ukázal, ako veľmi musí byť potlačená výškovka, aby model lietal. Tak sme zobrali oceľové pravítka a skontrolovali uhol nábehu VOP aj krídla. Bolo to jasné. Odrezal som predok smerovky od trupu a vložil tam klin z 10 mm hrubého EPP, vpredu vysoký 5 mm. Musel som ho ale rozdeliť, pretože Brada pri montáži modelu použil na jej spevnenie v mieste spoja s trupom bambusový kolík. Preto nevyzerá klin nejak extrovne.
Ako vidno z trimu výškovky, klin mohol byť ešte o milimeter vyšší. Po tejto úprave sme zobrali model na letisko, aby sme vyskúšali odštartovanie z podvozka a zistili, ako model lieta a čo dokáže. Nemôžem napísať, ako to býva v „recenziách“ stavebníc v tlačených modelárskych časopisoch, že stačilo vytrimovať krídelká o jeden zúbok a model letel. Také jednoduché to nebolo a ani to tak popisovať nebudem.
Musel som vytrimovať VOP aj SOP, aj krídelká, ale potom už model lietal fajn a aj Miro si ho vyskúšal. Bolo to oveľa pokojnejšie, ako jeho prvé pokusy so vzpínajúcim sa modelom pred rokom, čo nakoniec viedlo k odloženiu modelu.
Kto vyrába EPP AN-2
Na „Andule“ je vidno, že bola zmontovaná z EPP výrezov, pretože naše EPP dosky v klube sú inej štruktúry. Zistil som, že stavebnicu vyrába a predáva MM MODEL zo Senice, stavebnica (výrezy a doplnky, bižutéria) stoja cca 50 eur.
Technické dáta:
Rozpätie: 1200 mm
Dĺžka: 800 mm
Plocha krídel: 30 dm2
Hmotnosť: 230 g bez RC vybavenia, s RC vybavením cca 450-500 g
Ovládanie: S,V,M
Popis: Stavebnica je vyrobená z vysokoodolného materiálu EPP. Model je určený pre rekreačné polietanie, ale je schopný zalietať aj základnú akrobaciu. Je vhodný najmä pre začínajúcich a menej skúsených modelárov, jeho vlastnosti ocení aj skúsený modelár. Model je dodávaný ako stavebnica v rozsype s drobným príslušenstvom potrebným pre zostavenie modelu. K modelu je potrebné dokúpiť batériu, regulátor, motor, servá 2 ks, vrtuľu. Na lepenie jednotlivých častí modelu doporučujeme použiť CA lepidlo, Purex alebo tavnú pištoľ.
Model je určený pre začiatočníkov a dá sa s ním lietať za bezvetria aj celkom pomaly. Na našom exemplári boli dorobené aj krídelká na hornom krídle takmer po celom rozpätí, to robí model oveľa obratnejší a okrem jednoduchého poletovania dovoľuje aj lietanie akrobacie.
V stavebnici sú biele diely vyrezané z EPP, zlepené je to sekunďákom a aktivátorom, niekde je možné použiť tavnú pištoľ. Funguje aj purex, len môže nepekne vypeniť a zafarbiť lietadlo. Výstuhy medzi krídlami a medzi trupom a výškovkou sú tiež z EPP a zdá sa, že držia.
VOP a výškovka so smrekovou výstuhou v mieste závesu sú vlepené do SOP a celok na trup. Či je SOP od výroby zlá alebo bolo zle nalepené krídlo na trup dnes už nezistím. Plastové hmoždinkové pánty sú na smerovke dva a zdá sa mi, že stačia. Servá smerovky a výškovky sú zboku trupu pod krídlom, bowdeny sú vedené na povrchu trupu, prichytené kovovými sponami. Určite by modelu svedčalo ich zapustenie do drážky v trupe. Servá sú typu HK15148B, čo sú digitálne servá 19 gramové so silou 2,8 kg/cm. Pýtate sa, prečo také superservá na chvost v takom hubolete? Tiež ma to zaujímalo a dozvedel som sa, že nám ich Pajlotmato venoval, lebo sa mu do jeho modelu nepozdávali. Tak ich Brada osadil a sú tam 😉 Zasunuté do drážky v EPP a chytené tavnou pištoľou.
Krídla sú vystužené smrekovým nosníkom 2×8 mm. V hornom krídle sú vlepené dve servá Corona 939MG, ktoré používame teraz hádam do všetkého, čo lieta. Dvanásťgramové servo s ťahom 2,5 kg/cm, kovové prevody. Každé krídelko je zavesené na troch hmoždinkových pántoch, ovládané cez oceľové tiahlo s plastovou vidličkou.
Pri plných výchylkách sa krídelká dosť prehýnali v mieste páčky a ku koncu krídla takmer neboli vychýlené. Pri miernych výchylkách to nebolo také kritické a model s tým lietal. Ale potom som do krídeliek zhora zapustil do plytkej drážky uhlíkovú tyčku priemeru 1 mm (asi 1 cm od oboch koncov krídelka) a prelial sekundovým lepidlom. Krídlo z EPP je pevné dosť, ale klinový kus po odrezaní z odtokovky je mäkký. Možno by bolo priamo počas stavby nahradiť tento kus EPP balzovou lištou, ako sme to urobili pri depronovom Tucane.
Z pravej strany trupu je od výroby vpredu otvor pre elektrovýbavu. Pod čiernou sponou je ďalší výrez pre baterku, aby nebolo nutné dopĺňať olovo. Je tu vložená lipolka trojčlánok 1500 mAh. Pre istotu je na dne drážky suchý zips.
Prijímač Turnigy iA6 som najprv vložil do zmršťovačky a na ňu som nalepil suchý zips, ktorým je prichytený do trupu. Nerád lepím pásky na prijímač priamo, keď musím niečo zmeniť, odstránim tú zmršťovačku a dám novú. Dve antény 2,4 GHz prijímača sú vyvedené na krídlo a na trup tak, aby zvierali uhol približne 90 stupňov, chytené sú páskou. Výrobca tak garantuje najlepší príjem.
Regulátor Turnigy Plush 25A tiež patrí k naším obľúbeným, je to neskutočný držiak a navyše má lineárny BEC, podľa mňa spoľahlivejší. Ten ešte preložím trochu nižšie, aby som mohol vpredu pri okne zosilniť trup, ktorý sa mi zdá veľmi oslabený. Neplánujem s modelom trieskať o zem, ale pre istotu… Úzky EPP blok pri prijímači je len vložený.
AN-2 poháňa motor Turnigy D2830 1000 kV, ďalší z našich osvedčených. Je to univerzálny motor na dvojčlánok aj trojčlánok, v pohode lieta s modelmi od 400 do 750 gramov. V Andule točí vrtuľou APC 9×4,7 SF a lietadlo s týmto pohonom vie lietať celkom svižne 😉
V stavebnici je pre montáž dodávaná laminátová motorová príruba. Nalepená na tupo na EPP predok trupu sekunďákom, Brada to zosilnil bambusovými kolíkmi. Motor je pripevnený na prírubu cez kríž s podložkami pre vyosenie dole a doprava. Skosenie predku trupu (o dva tri milimetre dole) by bolo lepšie.
Naša Andula nemá nalepený charakteristický kruhový kryt hviezdicového motora, ale asi to dolepím. Mohol by to byť“doraz“ pre suchozipsovú sponu bateriek, nemusel by som ju dávať do drážky do trupu.
Takto AN-2 nevyzerá ako originál, ale zato lieta ako akrobat 😉
Povrchovka je farbená tónovacími farbami, fixkou ešte dokreslíme „maketovú“ kabínu pilotov.
Podvozok je z drôtu, zalepený sekunďákom do drážky v spodnom krídle. Proti pretáčaniu je istený krátkym „Véčkom“ v strede. Pri prvých divokých pokusoch o lietanie model pár razy spadol na kolesá a to véčko sa otlačilo v krídle, takže malo loker. Vyriešil som to natlačením purexu do toho priestoru. Lepšie by bolo ešte pred montážou to Véčko ohnúť, prišiť na preglejkovú dostičku a vlepiť purexom do drážky v krídle, bolo by to pevnejšie.
Ostruha je drôtená, vlepená do drážky v trupe. Nezabáčanie vyriešia kliešte pri pojazdových skúškach 😉
Lietanie s AN-2 EPP
Na Andule som namixoval krídelká s diferenciáciou 1:2 (hore viacej, dole menej) a smerovku som dal len symbolicky, asi tretinu maximálnej výchylky. Výškovka ide do dvoch tretín max. výchylky a namixoval som asi 3 percentá výchylky do motora, pretože po pridaní plynu sa mi začala Andula vzpínať.
Pôvodne je model určený na ovládanie smerovkou a výškovkou, ale môj pocit z riadenia smerovkou je taký divný. Vykopne zadok a potom sa začne predok stáčať do zákruty dole až do špirály. Bez prudkého pridania plynu to nechce vybrať. Asi by som model bez krídeliek nechcel a nebavilo by ma s ním lietať. Možno človek, ktorý nikdy nelietal, by to tak chcel, ale tá náchylnosť do pádu by nemusela skončiť dobre, ak by duchaplne nepridal plyn.
Keď je rovný podvozok a ostruha (a opravený uhol nábehu krídla a VOP), model štartuje z podvozka dobre. Na štvrť plynu sa rozbehne, na pol plynu už dvíha chvost a pomaly naberá rýchlosť. Na trištvrte plynu sa sám pomaly, skoro maketovo, zdvihne zo zeme ako naložená Andula. Na malú výchylku výškovky je ale pri skoro plnom plyne schopná sa zdvihnúť aj na dvoch metroch a pod uhlom 60 stupňov trieli k oblohe. Myslím si, že štarty z ruky nebudú problém 😉 Samozrejme že toto správanie sa je závislé od použitého motora, baterky a vrtule.
Na jemnú výchylku krídeliek sa model nakloní a začne točiť zákrutu. Na veľkú výchylku sa nakloní ostro a môže začať padať k zemi, takže s krídelkami opatrne a byť pripravený ťahať výškovku. Pre prvé lety odporúčam nastaviť výchylky malé, možno tak do 6 mm nahor.
Po namixovaní výškovky do motora sa po pridaní plynu model rozbehne, ale nezačne stúpať. Pri vypnutí motora má stroj celkom slušné opadanie, veď aj má odpor dvoch chlpatých krídiel, výstuh a motor máme nastavený, že sa pretáča. Takže to všetko celkom slušne brzdí a dá sa pristáť aj z väčšej výšky na krátkej vzdialenosti. Prípadne natočím pred sebou asi 30 metrový okruh na vytratenie výšky. Na konečnom priblížení je dobré nechať trošku plynu a točiť vrtuľou, dosadnutie je potom plynulé.
Výkruty doprava sa tomu nechcú, doľava zato ochotne. Len odporúčam začať ich vo väčšej výške, lebo sú na samotné krídelká silne sudovité. No keď stroju na boku „skúrim“ polovičnú výchylku výškovky (tlačiť) a včas ju zrovnám, tak výkrut je takmer ukážkový, chce to ale vyše pol plynu. Dá sa aj stúpavý výkrut, len treba dávať pozor na smer a silu vetra.
Andula vie aj na chrbte, do ktorého prejdem buď polvýkrutom alebo polpremetom. Len to chce držať tak polovičnú výchylku potlačenej výškovky a držať pol plynu. Naspäť sa vráti rovnako polpremetom alebo polvýkrutom. Na malom priestore. Na chrbte musím potrénovať udržanie hladiny letu a samozrejme klasiku: ovály, osmičky štvorce. Presne ako som sa pred desiatimi rokmi s Juniorom učil lietať normálne.
Pre EPP An-2 nie sú problém ani ležaté osmy s polvýkrutom ani zvislé osmy. A ani premety. Ten tlačený je trošku väčší (že by som zväčšil výchylku VOP?), nakoniec bude z „nechceného dieťaťa“ skvelý malý akrobatický model. Perfektne ale vyzerajú aj nízke a pomalé prelety okolo hlavy a samozrejme letmé pristátia s opakovaným štartom.
K modelu sú dve baterky 3S1500 a mám svoje dve 3S1250 mAh lipolky. Takže môžem lietať… dlho. Na jednu sadu podľa práce s plynom sa dá vyše desať minút blbnúť. Len teraz na jeseň býva už zima na ruky, to bude limitovať moje tréningy.
V klube ešte asi obrúsim hrany na trupe a chvoste, aby som trochu znížil odpor lietadla vo vzduchu. A keď sa budem veľmi nudiť, vyrobím nejakú „bombovnicu“, možno sa bude na akciách hodiť 😉 V klube vraj máme nejakého parašutistu, len ho treba osadiť 🙂
Ak zvažujete nákup týchto výrezov či stavebnice, neváhajte dlho. Mne sa model páči a iste sa bude aj vám. Opraviteľnosť EPP s pomocou sekundového lepidla a aktivátora je skvelá a osadenie výbavou je lacné. A dve krídla sú jednoducho dve krídla 😉
Komentáre