V pondelok 26. októbra som za asistencie kolegu Mira na lúke za cintorínom zalietal model JAK-7 z EPP. Zámerne nepíšem „nový“, pretože model bol dokončený už na jar tohto roka a samotnú stavbu z kúpených výrezov som začal už pred niekoľkými rokmi. No teraz nastala tá správna konštelácia všetkých faktorov a model sa dostal v pondelok popoludní niekoľkokrát do vzduchu a (takmer) zakaždým aj bezpečne na zem.
 

V nedeľu sme boli lietať v Dolnej Strehovej na asfaltovom letisku a keďže dosť fučalo, chcel som si s Mirom polietať aj v kľudnejšom povetrí. Predpoveď na pondelok hlásila slnečno, popoludní zatiahnuté a vietor do 1 m/s. Dohodli sme sa na lietaní na lúke a v pondelok ráno mi Miro zavolal, či konečne nepošlem do vzduchu aj Jaka, keď že Eindeckera aj Andulu mám už v ruke a netreba sa ničoho báť. S touto myšlienkou som sa pohrával aj ja. Mierny vietor oproti miernemu svahu, nízka ale mäkká tráva, tak kedy ho zalietať, ak nie teraz?

Poobede som naložil Andulu aj Jaka v klube a stavil sa pre Mira doma, ktorý si zobral Parkmastra na blbnutie. Vo vysielači Turnigy TGY-i6 som Jaka napípal už dávnejšie, keď mi dorazil z Číny plnohodnotný šesťkanálový prijímač s telemetriou Turnigy iA6B V2. Už mám aj pripojenú napäťovú sondu pohonnej batérie. Výchylky krídeliek a výškovky boli nastavené „od oka“ ako asi na starom dobrom depronovom Tucane, smerovka je pevná.

Model je zostavený z EPP výrezov modelu na combat. Oproti originálu má odstránený chladič pod krídlom pre hladšie pristátie na tráve a vybavený je menším motorom. Je v ňom NTM Prop Drive Series 28-26 1100 Kv napájaný trojčlánkom 1250 mAh a točí vrtuľu 8×6 GWS, to ale ešte bude predmetom skúšania.

Tá zvláštne umiestnená baterka má svoje dôvody. Určili sme ťažisko a tým aj polohu baterky, ale skôr, než sme vyrezali dieru pre ňu v trupe, položil som ju na trup, pripevnil sponami a zaistil proti posúvaniu špendlíkmi. Počas záletu som ju neustále posúval dopredu po pár milimetroch, takže teraz už viem, kde mám v trupe zarezať balzorez, či skôr EPPrez.

Pre prvý let som poprosil Mira hodiť model len mierne dohora, dolu z mierneho svahu. Aby som v prípade kolízie nepadal z vysokej výšky a mohol, ak bude treba, nasmerovať Jaka dolu do trávy. Prvý let trval len pár sekúnd.

Model sa vzopäl, zatočil doľava a len s vypätím všetkých síl a doterajších skúseností som ho vo výške asi 3 m ako tak zrovnal do horizontu, už v lete proti nám a čo s najmenšou ranou ho položil do trávy. Okrem oderiek od trávy sa mu nič nestalo.

Nastavil som subtrim ľavého krídelka, ktoré pri trupe bolo OK, ale na konci krídla o čosi vyššie, ako pravé a tiež som presunul subtrim výškovky do potlačena. Pri druhom štarte som sa udržal vo vzduchu už trocha dlhšie, preskúmal letové vlastnosti a potom pristál. Opäť nasledovalo trimovanie a tiež zmenšovanie výchyliek krídeliek. A opäť štart. A po krátkom lete pristátie.

Jak mi pripomenul lietanie s Tucanom, ktoré tiež bolo riadené len výškovkou a krídelkami. Model sa tak nejak „kolíše“ v ťažisku nad krídlom a zabáča s miernym nárastom výšky, rovnako tak po vyrovnaní zo zákruty naberá výšku. Skúšal som aj na plný plyn, aj na pol plynu, stále to tam je. V klube ešte potlačím trochu motor, ale mám pocit, že je opäť väčší uhol nábehu krídla, ako by mal byť. Ak sa to potvrdí, budem musieť upravovať uhol nábehu VOP, čo sa zvládne jednoduchšie, ako odrezávať krídlo od trupu.

Postupne som posúval aj baterku dopredu, postupne som si skúšal vo vzduchu viac a viac 😉 aj keď som pre istotu lietal vysoko a aj dosť ďaleko. Nevýhodou bola oceľovo sivá zatiahnutá obloha a JAK je urobený v pravých maskovacích farbách, odspodu sivomodrý. Chtiac nechtiac mu budem musieť doplniť výrazné pruhy, nech viem, v akej polohe voči mne letí.

Samozrejme som si struhol aj nejaký ten výkrut 😉 Na normálne letové výchylky sa mu doň veľmi nechce, na dvojité je mrštný ako Mirov Parkmaster. Stačí prepnúť pravým ukazovákom prepínač na vysielači TGY-i6.

S vrtuľou 8×6 sa mi zdá nateraz aj zbytočne rýchly, takže skúsime ešte 8×4 a tiež aj 9×5. Aj keď som si vedomý, že to má 1100 kV a len 26 mm šírky. Samozrejme všetko najprv zmeráme v klube, aby odber neprekročil rozumné hranice a parametre motora aj regla. V najhoršom ho vymením za pokojnejší 2830-1000 kV motor, ktoré má väčšina mojich strojov a s ktorými mám len tie najlepšie skúsenosti.

JAK-7 je teda zalietaný a mne ostáva ešte doladiť pár drobností a naučiť sa s ním lietať. Je to pravý warbird a myslím, že si s ním užijem ešte kopu zábavy.