V nedeľu 29. júla 2018 v podvečerných hodinách sa do vzduchu vzniesla Andula, EPP model AN-2 a brázdila vzduch na Strednými Plachtincami. Pred letom absolvoval model technickú prehliadku, kontrolu všetkých uzlov a spojov a výmenu lepiacich pások na anténach prijímača. A tiež kontrolu a test trojčlánkov LiPol. Opäť lietam!

Je to skutočne tak, vo vzduchu som s modelom nebol takmer dva roky a nad našou záhradou sa modely nevznášali presne dva roky. Veď som o tom vtedy písal. Susedia si možno aj mysleli, že som už lietať zabudol 😉 To len Miro ma stále presviedčal, že je to ako s bicyklovaním (tiež som dva roky na bicykli nesedel 😮 ), že sa to nedá zabudnúť. A pretože sa blížia veľké oslavy vzniku okresu a mesta Veľký Krtíš, a modelári na nich nebudú chýbať, sľúbil som Mirovi, že okrem pasívnej účasti a fotografovania tiež preletím Andulu a vykrúžim nejaký ten obrat. No to by som si to všetko najskôr musel vyskúšať.

Takže som si v jeden deň zašiel do klubu pre kufrík s rádiom a baterkami a v kancelárii poobede jednu po druhej otestoval. Oba trojčlánky Rhino 1250 mA majú už čosi za sebou, lietali najmä v EPP JAK-7 aj Andule, ale stále sa z nich dá vyžmýkať asi 1000 mAh energie, čo stačí na šesť-sedem minút letu Anduly, hoci jej oveľa viac chutia trojčlánky 1500-1600, tie staré má ale teraz v užívaní niekto iný. Preventívne som si ale kúpil dve sady takých istých za výhodnú cenu v Hobbykingu 😉 Dobre som urobil, z jedného starého trojčlánku onedlho bude už len dvojčlánok.

Po otestovaní starých akumulátorov som si skočil aj pre model a na záhrade podvečer celý skontroloval. Kupodivu bolo treba vymeniť len pár kúskov lepiacej pásky, ako sa na strane odvrátenej k oknu v klube zaveseného modelu zvetrala. Potom už ma čakal len výstup, pri ktorom som zdolal 30 výškových a 250 dĺžkových metrov. Ešte že mám zo svojej záhrady dobrý a trvalý tréning.

Toto je takmer celý môj priestor na lietanie

Prebrodil som sa v koncom mája naposledy kosenej tráve a našiel si svoje staré miesto s malou rovinkou. Nohami som si udupal poldruhametrový kruh a mohol som sa pripraviť na svoj prvý let po dvoch rokoch.

Fotka pred prvým štartom. taká istá by bola aj po poslednom pristátí

Naposledy som prekontroloval funkčnosť vysielača Turnigy TGY-i6, smer a veľkosť výchyliek na Andule a poslal model do vzduchu pod miernym uhlom hore.

Čo sa budem rozpisovať, veď ten pocit všetci poznáte. Model sa spôsobne vzniesol, upravil som uhol stúpania aj rýchlosť a začal postupne vykresľovať prvé 2D obraty. Zaletel som si nad svoju záhradu pozdraviť Olinku, ukázať sa dvom dobrým susedom a ďalej skúšal osmičky, štvorce, ovály aj kruhy. Pristál som tri metre od seba (fakt sa mi v tej tráve veľmi brodiť nechcelo).

Po kontrole modelu som vymenil akumulátor a opäť odštartoval. Tentoraz som si dal pár 3D obratov, teda Immelmanna, premet (po prepnutí dvojitých výchyliek aj tlačený), súvrat aj výkrut. Za bezvetria je to sranda, uvidíme za mierneho vetríka. Skutočne sa to nedá za dva roky zabudnúť, ale citlivosť na kniploch a presnosť obratov sa stratila, aspoň mám čo trénovať.

V záhrade máme takmer všetko dôležité hotové (ak nerátam tú spadnutú jabloň minulý týždeň a dokončenie opravy strechy), tak už by času mohlo byť viacej aj na lietanie. Čakajú ma ešte dva modely, ktoré mám poslať do vzduchu. Mal by som mať aj viacej času na písanie článkov, aj o modelárstve. Lebo keď som si objednával nové baterky, neostalo len pri dvoch malých trojčlánkoch 😉