Po dohode so starostom som sa vybral na futbalové ihrisko v Stredných Plachtinciach trošku polietať. Hľadal som vhodnú pristávaciu plochu s pokosenou trávou pre svoj nový termický vetroň, aby som to nemal ďaleko. Ako veští nadpis, bolo to iné, ako väčšina ostatných letových dní.

Na tomto „letisku“ sme mali jedno modelárske vystúpenie ako klub už v minulosti. Na výročie Dňa protifašistických bojovníkov sme tu ako Zväzarmovci v rámci širšieho programu predviedli vystúpenie, ktoré si pamätám dodnes 😉 Pre veľkosť plochy sme vtedy predvádzali radi rakety. Malé sa väčšinou vrátili späť a tie olietané s desiatkou motorom (RM 10-2,4-7 ak si dobre pamätám) sme ani nečakali ani nikdy znova nevideli 😉

Prvá raketa sa zasekla na vrchole poldruha metra dlhej štartovacej rampy, kde efektne syčala, aby po dohorení paliva a krátkej pauze vymietla padák zo špica efektným malým oblúčikom. Hanba ako poleno, no potlesk divákov, ktorí nikdy nič také nevideli, oznamoval, že to chápali ako názornú ukážku fungovania. OK, ideme ďalej. Druhá raketa so známym sykotom úspešne opustila rampu, aby nabrala výšku asi sto metrov, v ktorej sa odtrhol jeden z balzových stabilizátorov a raketa zmenila smer. Keď už sa zdalo, že trafí niekoho na zemi, opäť zmenila smer. Výsledkom bol náhodný (Brownov) pohyb po oblohe za pomoci dymovej stopy. Tak efektne nakreslený uzol na oblohe nikto zrejme nevidel nie len dovtedy, ale ani odvtedy. Keď motor dohorel a raketa bezpečne padala na padáku k zemi, ten rachot ako mi spadol kameň zo srdca, museli počuť asi všetci. Iba ak by zanikol v búrlivom potlesku nadšených divákov.

Skrátka ihrisko v Stredných Plachtinciach je ako stvorené pre modelárske akcie a všetko tu prebieha úspešne. Rovnako tak skúšobný let AN-2 EPP 29. augusta 2018 na výročie vypuknutia SNP. Že ja si viem na tieto extempore ale vybrať dátumy!

Skrátka starosta súhlasil, že môžem lietať na ihrisku, kedy chcem a kedy nemajú futbalisti tréning a tak som skôr, ako pošlem svojho miláčika do vzduchu na neznámom mieste, si chcel vzduch očuchať niečím menším a lacnejším 😉 Voľba padla na AN-2, ktorú mám v ruke, poznám ju a keby dačo…

Medzi druhou a treťou fotkou je 19 minút 😉

Na prvú baterku som teda odštartoval a dral sa nad úroveň stromov aj sietí za bránami. Dve minúty akrobačky v bezpečnej výške boli trochu nezvyk, na lúke nad záhradou lietam aj nižšie aj na širšie. Potom som už skúšal prelety na nižšej rýchlosti, otočky nad ihriskom aj nad budovou pred ním, namieriť medzi sieť a svah a prelet alebo pristátie. Mal som dobrý vietor, od juhu, dalo sa. Veď som si aj veľa ráz skúsil naletieť a pristáť. Štarty len z ruky, tráva bola na malé kolieska trochu vysoká, nie ako v Lučenci.

Potom som vymenil baterku za čerstvú, opäť hore, trochu akrobačky s Andulou a potom opäť nalietavanie a pristátia. V duchu som si hovoril, že s Astrou ani na klapkách to tu asi skúšať nebudem, veď ani vietor nemusí byť taký priaznivý, ako teraz. A šiel som si vyskúšať, ako sa mi bude dať vyklesávať výška priamo nad ihriskom, keď bude iný vietor ako teraz a nebudem môcť vyklesávať za budovou pri ihrisku.

Pár kolečiek som si dal, keď sa zrazu ozvala tupá rana a Andula skončila na strome.

Keby som bol o pol metra vyššie alebo bližšie. Ale tu sa nehrá na „keby“. Lietadlo skončilo po náraze na vrchole stromu a otočilo sa na chrbát – priletel som z ľavej strany. Stál som na opačnej strane ihriska, za chrbtom svah s lavičkami divákov, plot a cesta. Keby som stál pod stromami, mohol som naraziť na svah alebo skončiť pod kolesami auta.

Tak som si obzrel svoj model vo výške asi 15-18 metrov a skúsil pridať plyn naplno. Model poskočil a zoskočil na konár asi o meter nižšie. Ale ani pohyb kormidlami ani motorom už nič nezmenil. Vypol som vysielač a vrátil sa k autu. Nebudem riskovať a šplhať sa do koruny stromu ani nikoho za ním posielať. Počkám na silný a nárazový západný alebo severný vietor, ktorý môže model zhodiť (aspoň nižšie) a buď ho sám nájdem alebo sa spoľahnem na miestnych lovcov-zberačov, že mi ho donesú za drobný bakšiš. Všetci tu v dedine vedia, že lietam aj kde mám záhradu, ak stroj donesú starostovi, ten ma nájde.

Od cesty a od dediny pre plechový plot na model nebolo vidno. Ale pri príjazde od juhu, keď človek vedel, že sa má pozrieť na stromy nad ihriskom, tak nad striedačkou domácich na strome svietila biela Andula 😉 Neviem, koľko ľudí si to všimlo, ale Andula na strome strávila osem dní. Pre mňa dlhých osem dní. Lipolka zapojená, systém pod napätím. Čo to spraví v daždi?

Každý deň, keď sme išli do záhrady aj večer cestou domov som sa z auta pozeral, či je model ešte na strome. Stále v nezmenenej polohe. Medzitým dvakrát lialo, fúkal vietor do 5 m/s, nič. Andula sa ani nepohla. Až vo štvrtok mi priateľka hovorí, keď sme vyšli zo zákruty pod farmou, že model už na strome nie je. Naozaj sa tam nič nebelelo a tak som zašiel dole k ihrisku, zobral si foťák a šiel sa pozrieť, či model spadol zo stromu na trávu alebo do potoka, či niečo z neho nájdem.

Ako prvé som po pár minútach obchádzania striedačky a potoka našiel za búdkou pekne schovaný chvost lietadla. Zvyšok zobrala voda alebo domorodci? Ak je chvost, odtrhnutý od trupu tu a model bol tam hore, kade by padal dolu? Asi desať minút som obchádzal breh potoka, hľadal ďalšie trosky, kukal do konárov zo všetkých strán. Za búdkou, pekne schovaný, viditeľný len pod jedným uhlom, som ho našiel.

Model som dočiahol rukou, zložil ho z konárov a odpojil lipolku. Skontroloval som stav. Spod fólie trojčlánku 1250 mAh trochu kvapkala voda, iné súčiastky boli na pocit suché. Neriskoval som, ak nie sú zhorené, nechám ich najprv pár dní vysušiť. Dokonca ani motor Turnigy 2830-1000 kV nevykazoval známky korózie alebo drhnutia. Aj tá vrtuľa je nepoškodená!

Najväčšou škodou je zlomená preglejková spojka nosníkov horného krídla a odlomené kusy EPP, ale všetky sú na trupe. Vytrhnutý hmoždinkový pánt krídelka a prehnuté druhé krídelko. Vytrhnuté hmoždinkové pánty SOP a odlepené MP-JET stredné minipánty VOP, zlomená páčka ovládania VOP. Pretrhnuté EPP výstuhy krídel a VOP sú ľahko zlepiteľné. Ak sú servá, regulátor a prijímač v poriadku, onedlho môže Andula opäť lietať. Lipolka bola z tých starších, podľa chovania ostatný onedlho na odpis, ale tú som samozrejme ešte na nabíjačku Turnigy Reaktor ešte nepripájal. Uvidíme.

Model už je v klubovej dielni a opravil som zatiaľ pánty, očistil drobné trhliny. Keď bude Andula hotová, budem vás informovať. Rád by som s ňou opäť lietal. Len neviem, či budem mať odvahu odštartovať na ihrisku v Stredných Plachtinciach.