Výnimočne som nemal nič dôležité na práci, zobudil som sa zavčasu a vonku bolo dnes nádherne, tak som namiesto práce na Scalpeli zobral Eindeckera na letisko.
Bol takmer nemerateľný vánok, teplota od 15 do 13°C a vlhkosť sa pohybovala okolo 66%, takže slniečko príjemne hrialo a na letisku bolo fajn. Po príjazde som dobil LiIonku, ktorú som odložil v režime Storage a vyskúšal nový malý optický otáčkomer G.T.Power. Motor Himodel 283010 s 1000 kV točí s dvojčlánkom LiIon a vrtuľou GWS SF 10×4,7 5300 ot/min.
Bezvetrie som využil na maketové ťahavé štarty a vo vzduchu potom na opakovanie si akrobatických obratov. Immelmann ani premety (štandardný aj tlačený) nie sú problémom, súvrat sa mi podarí ale len niekedy. Let na chrbte zvládam bez problémov, séria výkrutov je ale nemožná. Naučil som sa aj vývrtku v štýle „padajúci list“ 😉
Sedemminútový let vyčerpá podľa štýlu lietania 500 až 700 mAh z 1300 mAh baterky a nabíjanie trvá cca 15 minút. Dnes mi dobre padlo byť na letisku sám, výborne som si medzi lietaním oddýchol, lebo ani korčuliari ani autíčkári dnes na letisku neboli a kolegom som nevolal. No určite si dokúpim druhý dvojčlánok, nie vždy mám toľko času a chuti čakať.
Druhé nabíjanie mi spríjemnil prílet Vipera. Preletel nad plochou, zistil, že odo mňa mu nehrozí nebezpečenstvo a korčuliari ani pilotova žena sa na ploche nenechádzajú a tak pristál od Želoviec. Po odstavení stroja na konci dráhy (!) som odštartoval k tretiemu letu, vystrúhal zopár figúr a keď som sa chystal na pristátie, pridal sa ku mne spoluletec z Vipera a ja som trochu znervóznel, takže som pristál na tri body, obe kolesá a vrtuľu. Jednoducho som bol zase krátky a zavadil o trávu pri asfalte. Tak som oznámil reparát a odštartoval do ďalšieho kola a opäť pristál. No v náklone sa mi podarilo model trochu otočiť okolo pravého kolesa. Tak som to zdvihol ešte raz, natočil zákrutu a konečne položil Eindeckera na asfalt maketovým pomalým pristátím bez straty kvetinky.
Celkom dobre sme si pokecali, o modeloch aj o lietadlách a musím uznať, že doktor Sýkora bol oveľa príjemnejší, ako v lete roku 1989, keď ma vyšetroval. Príjemný bol aj pán Ďuriš. Keďže ale sa slnko už chýlilo k obzoru a aj teplota začala klesať pod príjemnú medzu, zbalil som si vybavenie a vrátil sa do mesta. V každom prípade som si užil krásny deň a dúfam, že som aj týmto článkom napravil, čo mi často vyčítate, teda že dávam na server málo článkov.
Komentáre