Počasie ako z obrázka. Slnečno, relatívne teplo a bezvetrie. Voľný deň k tomu a modelárska idylka je na svete. Tentoraz iba pre vyvolených. Tak sme sa s Maťom stretli krátko po poludní v klube, naložili modely a vyrazili smer Sklabiná.

K osvedčenému EVO5 som si pribalil vynoveného Varianta (dostal motor z EVO5) a Maťo k F-15 zobral Brko, elektrovetroň, s ktorým sme od jari nelietali. Pre istotu som pred lietaním urobil zopár fotiek.

Na Varianta som si veľmi netrúfal a tak som využil prítomnosť skúsenejšieho pilota a požiadal Maťa, aby ho zobral do vzduchu. Prehodil som pre neho mód zo štvorky na dvojku, osadil osemčlánok TT1100 (motor MIG 400/7,2V a vrtuľa GWS 6×3 napriamo) a Maťo mohol štartovať. Výmena motora bola poznať, model mal väčšiu snahu stúpať a bol vo vzduchu stabilnejší, no zhruba po minúte letu Maťo hlásil problémy s riadením, trimy musel dať nadoraz, ako keby sa za letu posunulo gumou upevnené krídlo do boku a tak radšej pristál v tráve. Pútacia guma pri tom poškodila balzovú nábežku krídla. Opravu som odložil na dielňu, na letisku ich robím nerád. Súčasne vystužím viac miesto pútania krídla a zvýšim uhol nábehu krídla, lebo Maťo musel mať trim VOP úplne na doraz. S týmto modelom som ja nalietal asi len dve minúty, ale veľa ma naučil. Kým ho úplne nerozložím na prvočinitele, tak ho budem pokúšať, zvažujem nové krídlo s miernym vzpätím a ak nájdem v šuplíku nejakú prevodovku, tak ju osadím.

Depronová F-15 je osvedčený a pohodový model, dvesto gramov len tak vystreľuje v stúpavých výkrutoch do neba a nízke prelety sú naozaj efektné. Rovnako ako pristátia do ruky.

Po dlhšej prestávke sme prevetrali aj Brko, asi metrový elektrovetroň s takým divným krídlom. Model s MIG 400/6 V a planetovou prevodovkou 3,3:1 a vrtuľou 10 x 8 na sedemčlánok GP1100 lieta len v bezvetrí, inak je to boj a adrenalín. Nie je to pravý vetroň, nedokáže tak stúpať, ako EVO5, asi by to chcelo zmeniť vrtuľu na 11 x 6, ale pri rýchlejších preletoch bez motora je krásne počuť svišťanie fólie na klasickej konštrukcii. Žiaľ, pri druhom lete sa model dostal do „Bermudského trojuholníka“ na západnej strane dráhy a zapichol sa nosom priamo do oračiny. Na tom istom mieste nedávno skončila úplne rovnako depronová Cessna, v priamom lete plné potlačenie a nosom do asfaltu. Budeme si musieť na to miesto dávať extra bacha.

Reputáciu vetroňov zachraňovalo EVO5, s ktorým som si dal dva lety a požičal ho na chvíľu aj Maťovi. Len v tom kresle je takto na jeseň už zima.

Takže pohodový deň na letisku dnes skončil fifty-fifty. Polovica modelov sa domov vrátila OK a druhú polovicu čakajú menšie opravy. Aj keď Brko už má smerovku dávno zalepenú a prevodovka je po kontrole.