Mojou prvou nabíjačkou, schopnou nabíjať aj Lipolky a LiIonky, bola Utramat 12, písal som o tom v tomto článku. Nemala však vstavaný balancér, ten som získal až s nabíjačkou iCharger 106 z Hobbykingu. Prestal som ju však nedávno používať.
Za tie roky som ich vystriedal niekoľko. Prvú som po pár mesiacoch používania po veľkom prehováraní predal v Iliji, druhá mi zhorela (na dokumentovanú chybu) a JunSi mi ju vymenil (len za cenu poštovného zo Slovenska – čo bola stále dobrá cena). Okrem nabíjania všetkých druhov batérií som ju využíval aj na zabiehanie jednosmerných elektromotorov do lietadiel a tiež na napájanie odporovej píly na rezanie polystyrénu. Vskutku univerzálna nabíjačka a zdroj prúdu do 6S LiPol a výkonu 250 W. Na letisku som ju napájal z autobatérie, doma zo zdroja.
Nebolo to tak dávno, čo som zaregistroval prvé problémy. Nabíjací prúd začal klesať skôr, ako by sa patrilo, celkové napätie na lipolke bolo ešte pred hranicou nabitia, no cez balančný konektor súčet napätí článkov presahoval maximum. Nabíjanie trvalo aj tri razy dlhšie, hoci stačilo nabíjanie prerušiť a znova spustiť. Niekedy ale aj dva razy a musel som si to všimnúť.
Pri nabíjaní doma po lietaní alebo na letisku to nerobilo problémy, mával som väčšinou dve či tri baterky, ale ak sa mi to prihodilo na súťaži, už to problém mohol byť. Tam totiž je čas na servis auta aj nabíjanie akumulátorov presne stanovený a rozjazdy nepočkajú.
Najskôr som podozrieval predlžovák balančného konektora či balančnú doštičku. Keď mi však Miro povedal, že jemu to nabíjačka robila presne rovnako a potom umrela, bolo mi všetko jasné. Elektronika dnes nevydrží večne. Kým mi nabíjačka iCharger 106B+ bláznila len na dvojčlánkoch, najčastejšie mnou nabíjaných baterkách do elektrovetroňa alebo mini monstertrucku, dalo sa to zniesť. Keď sa pridali trojčlánky a potom aj šesťčlánok, bolo zle.
A tak som po dlhých rokoch prestal iCharger používať.
Komentáre