Na túto tradičnú akciu začiatkom leta sa vždy tešíme. Žiadne body, žiadne sekundy, žiadne metre, zato vždy dobrá nálada, dobrá partia a vždy niečo dobré pod zub 🙂 Tento rok nás trochu schladil občasný dážď a informácia, že sa to lieta posledný raz.
Pár dní vopred bolo počasie divné, tak som si ráno ešte overoval počasie telefonicky priamo na mieste. Zdalo sa, že s odretými ušami to nejako odlietame, tak sme sa v skromnej výprave (Mario nemohol, Miro K. sa neprozreteľne sľúbil inde – jesť veľkou lyžicou) vydali na cestu.
Po príchode a privítaní sa s domáci aj cezpoľnými sme začali stavať stan a dokončovali sme ho už za prvej prehánky. Modely sme stihli schovať do bezpečia, predsa len depron a voda to moc dokopy nejde, a aj seba.
Ja som si so sebou priviezol dva malé modely, keďže nič veľké sa mi do auta nezmestilo, bral som aj Bradu a jeho stroje, jednak s mojim veľkým strojom by som asi ťažko pristával na ihrisku v Antole. Prvého som predviedol Trendíka, malý elektrovetroň na báze trupu Rival Trend s depronovým krídlom. ktoré malo demonštrovať, že aj to najjednoduchšie krídlo s nosníkom naprieč dráhy letu bez spodného poťahu je schopné udržať malý model vo vzduchu a s malým čínskym strieďáčikom lietať úplne bez problémov. Za celý čas pobytu v Antole som dal až jeden let…
Žiaľ, lepšie to nebolo ani s mojím obľúbeným EVO5 (krídlo prevzaté z Juniora s predĺženým stredom a menším uhlom uší). Poletoval som si nad ihriskom aj nad nebezpečne vyzerajúcimi polomaketami stíhačiek či Maťom pilotovaným Mirovým Tucanom a keď som už bol v celkom slušnej výške, zase začalo pršať. Nechcel som riskovať rozmočenie krídla ani navlhnutie elektroniky na palube či vysielača a tak som nasadil na klesavú zatáčku a v priebehu pár kôl klesol a pristál. Tým sa skončilo moje aktívne účinkovanie na Ampéri. Ale neľutujem. V našom stane som sa celý čas rozprával s kolegami modelármi, či už pršalo alebo zubaté slniečko sa na chvíľu ukázalo a strávil som v Antole príjemný deň.
Maťo preháňal depronové Tucano 767 mm požičané od Mira K. a dokazoval, že aj depronová malá stíhačka môže byť celkom dobrým žihadlom. Alternoval ho svojím obľúbeným Brkom, celobalzovým elektrovetroňom cca 1,7m rozpätia, ktorým s obľubou ukazuje, ako sa lieta na chrbte s vetroňom bez krídeliek. Tento rok si s ním odpustil prelet bránkou, avšak Tucanom gól dal 😉 Na zemi predstavil dmychadlového 1,2 kW Hawka, dokonca sa nechal vyhecovať a postavil ho na ihrisko, avšak tráva bola vysoká na to, aby model vzlietol a na katapult zase nebolo polystyrénové krídlo pripravené. Byť nižšia tráva, to by bola iná šupa.
Jet si ale účastníci užili, kompozitový Mirage s elektrodmychadlom predvádzal úžasné nie len zrakové, ale aj sluchové efekty.
Brada predstavil depronové Volksplane, poháňaného jednosmerným pohonom MIG 480 zo zrušeného Observera. Myslím, že mal so sebou aj ďalší model, ale som bohužiaľ po takom dlhom čase od akcie zabudol, ktorý.
Ja som sa veľmi tešil na nete avizovaný let upútanca. Pred takými 25 rokmi som s nimi lietal, nič súťažné, len SUM pre radosť. Upútance majú svoje čaro a kto ich neriadil, tomu so to ťažko vysvetľuje. Logout s kamošom posunuli kolíky s hraničnými stuhami, rozbalili struny a trochu sa potrápili s motorom. Nakoniec ale samozrejme motor nahodili a začala sa show v kruhu.
Ako som už spomínal, počasie bolo mizerné, pršalo asi šesťkrát počas nášho pobytu v Antole a tak som ani veľmi nefotil. Nemám rád vodu na filtry objektívu ani fotky v mizernom svetle. Možno vyjdú krajšie fotky budúci rok. Aj keď organizátori v úvode akcie spomenuli, že tento ročník je posledný. Ale ako v zápätí pošuškali, chytá sa niečo nové. Nechajme sa teda prekvapiť. My určite nebudeme chýbať na takejto skvelej akci, plnej zaujímavých modelov (sorry všetci, ktorých modely som nevyfotil a nespomenul) a plnej dobrých ľudí.
To nebolo trápenie s motorom, ale lenivosť obrátiť ho hore kardanom a cvrknúť paliva do karbecu v tejto polohe, aby poriadne nasal(MVVS je ochlasta). 🙂
Ja len dodám, že Vladov druhý model bol depronový Pilatus PC-9 s motorom KDA 2022/950kv s vrtuľou GWS 9×5 HD, ktorý lieta fakt svižne a vytiahne z trojčlánku lipol 1800 mAh za 6 minút letu sotva 500 mAh 🙂 Super vecička.
Ahoj Ďusi. Štiavnický ampér ako taký naozaj končí – ale len ako NÁZOV tejto akcie. Samozrejme 1. LMK Banská Štiavnica bude v konaní tohoto podujatia aj ďalej pokračovať a pre všetkých, tak ako aj doposiaľ organizovať obdobné podujatie, ale POD NOVÝM NÁZVOM. Dôvodom konania 1. LMK Banská Štiavnica je fakt, že MsÚ Banská Štiavnica v poslednom období, aby som bol presný, od výmeny poslancov v MsÚ, ako aj celého vedenia MsÚ Banská Štiavnica po posledných voľbách akosi čím ďalej, tým viac ignoruje prácu klubu ako takú, čo vyvrcholilo tým, že tento rok Komisia športu pri MsÚ Banská Štiavnica nedala na nie na činnosť klubu, ale na podporu poriadaných akcií ANI 1 /JEDEN/ CENT…. Je to smutné konštatovanie, okrem toho na vopred vyžiadaný a oznámený termín konania Štiavnického ampéra, ktorý sa mal pôvodne konať na futbalovom štadióne v Banskej Štiavnici, kde táto akcia aj pôvodne začínala – odtiaľ aj jej názov, bez akéhokoľvek upozornenia, dala súhlas k použitiu spomínaného futbalového štadióna v Banskej Štiavnici k dispozícii na inú akciu a ani sa neobťažovali akosi 1.LMK Banská Štiavnica – ako partnera pri konaní športového podujatia, ktoré dá sa povedať je už tradičné – informovať. Vedenie klubu sa vlastne dozvedelo len na základe vlastnej iniciatívy, že štadión nebudú mať k dispozícii, čo spôsobilo nemalé problémy s presunom akcie a len vďaka naozaj príkladného prístupu vedenia OcÚ vo Svätom Antone, ako aj nezištnej pomoci riaditeľa múzea v tejto obci sa spomínanú akciu podarilo naozaj zorganizovať a aj uskutočniť. Z tohoto dôvodu vedenie 1.LMK vážne uvažuje, že ukončí spoluprácu s MsÚ Banská Štiavnica a následne nadviaže spoluprácu s OcÚ vo Svätom Antone, kde klubu vychádzajú v ústretí. Tak, že akcia sa bude konať aj v budúcnosti – len pod iným názvom.
Lubo, je to strašne smutné čítať ako sa z koníčka a chuti práce s deťmi stáva boj o peniaze. 🙁 Bohužiaľ, vidím to stále častejšie.
Úplne s tebou súhlasím. Ale čo sa dá očakávať, keď čelný predstaviteľ – p. Okruhlica – zodpovedný za fondy pre liečenie drogovo závislých sa verejne vyjadril, že modelárstvo nie je činnosť, ktorá by bola proti drogovo zameraná…… Ale elán, chuť a všetko, čo s tým súvisí v súvislosti s modelárstvom a výchove detí k modelárstvu nám ešte chvála Bohu zostala. otázka je – len do kedy?
Chalani, ja vidím problém jednoznačne v marketingu. Či už jednotlivých klubov alebo Zväzu modelárov Slovenska ako celku.
Veď len presadiť zmenu typu webu na http://www.zmos.org mi trvalo štyri roky, medzitým som už aj odišiel z predsedníctva ZMoS.
Pokiaľ budeme robiť takéto skvelé akcie, ale budú to akcie uzatvorené pre samotných modelárov, nikto nám na ne peniaze nedá a nikto nás nebude brať vážne. Ani na tých piatich chlapcov, ktorí chodia do krúžku stavať lietadielka. Pre verejnosť je to hranie sa, nie šport, nie spoločenská udalosť, kde sa stretávajú obchodníci 😉 ….
Mne je jasné, že robiť marketing v modelárstve nie je jednoduché, veď mám pár rokov a pár aj marketingovo úspešných akcií za sebou. Je to drina a nie je to robota pre jedného človeka, na to sa musí sústrediť celý klub a trvá to niekoľko mesiacov pred akciou. A nestačí na to jeden komentár pod jedným článkom, vydalo by to na celú sériu článkov.
Môj názor je, že všetky naše súťažné alebo nesúťažné akcie musíme robiť tak, aby sa na nich mohla zúčastniť a zúčastňovala široká verejnosť. Ale nestačí len rozvešať plagáty, dať akciu vyhlásiť do mestského rozhlasu a do rádia. Pre divákov musia byť pripravené koridory a bezpečné plochy, občerstvenie, WC, komentátor, ktorý ich bude informovať laickým spôsobom o parametroch modelov, o modelároch, o dianí na ploche. A doprovodný program. My vydržíme kukať sa na jeden model štvrť hodinu, ženy nie. My vydržíme kukať sa na lietadlá celý deň, ženy to videli už ráno… Musíme skrátka nájsť spôsob, ako tam ľudí udržať čo najdlhšie bez toho, že by sa nudili… A priviesť poslancov, aby videli, koľko voličov tam je…
Bohužiaľ, vidím len dve cesty.
Buď bude modelárstvo a akcie ako Ampér len naša súkromná záležitosť a nikto nám na ňu nedá peniaze, alebo urobíme z modelárskych akcií bombakšeft, budeme sa na ne pozerať inak, ako modelári a potom nebude problém s peniazmi, s členskou základňou ani s vrcholovým športom.
Na to ale nestačí jedna akcia do roka. Je to súbeh krúžku, dodávok materiálu, pretekov, tréningov a výstav…. Je to skrátka firma.
Ja som si to vyskúšal. A robiť to popri zamestnaní je drina aj pre zohratý kolektív. Nehovoriac o legalizácii odmien ako náhradu za stratený čas a kompenzáciu iných ušlých vecí. Preto sa nedivím nikomu, komu sa do toho nechce.
Modelárstvo je na rázcestí, no ja vidím jasný smer. A zopakujem vetu, ktorú som povedal v roku (tuším) 1992: Raz k tomu príde. Silou našej autority to môžeme pozdržať, alebo to môžeme urýchliť. No nemôžeme to zastaviť. Preto chcem byť ten, kto bude udávať smer a tempo. Jednalo sa o nástup novej autíčkárkej kategórie. Myslím si, že mám nápady, čo treba robiť a ako to treba robiť. Už len hľadám partnerov.
A ešte malý dovetok: Prečo je záujem o naše dianie v obci Svätý Anton a nie v Banskej Štiavnici, kde je klub zaregistrovaný? Tam, kde mal od začiatku svojej činnosti kontakty na vedenie mesta, komisiu športu, a ostatných zodpovedných? Prečo nám pomocnú ruku a ochotne podávajú ľudia z inej obce? Myslím, že preto, že niečo chcú pre obec vytvoriť nové, ponúknuť svojim občanom – VOLIČOM niečo nové, čo ich môže osloviť a možno aj týmto spôsobom ich presvedčiť, že robia pre svoju obec, svojich ľudí viacej, ako ktokoľvek iný. Je to znova ten spomínaný marketing – ale presne z opačnej strany.
Prečo je záujem o naše dianie v obci Svätý Anton a nie v Banskej Štiavnici – toto je problém každého mesta vs. obec. Videl som to aj na príklade ZC a napr. Ostrý Grúň. Proste na dedine sa ľudia viac poznajú a preto sa aj viac starajú. Tam to býva také osobnejšie.
Úplne s Tebou súhlasím, hlavne však s tým, že je to práca pre CELÝ KLUB a nie len niekoľko /menej ako polovica/ členov. Ich energia nie je nekonečná a niekedy príde čas, keď sa vyčerpá a je jednoducho treba „dobiť baterky“ – viď ja. Súhlasím aj s tým, čo si písal nižšie, ozvučnenie, komentáre diania na ploche a vo vzduchu – jednoducho zatraktívniť podujatie – ale odkiaľ na to všetko vziať? To sú nemalé financie, ktoré sú následne skoro 364 dní v roku pre klub mŕtve…A pridávať k modelárskej akcii podľa mňa „cirkusové atrakcie“ mne osobne akosi nevonia – touto cestou sa v minulosti vydali niektoré kluby v Čechách a nakoniec to zanechali, nakoľko to neprinieslo želané ovocie. V prvom rade treba vzbudiť záujem o vec u ľudí povolaných – v minulosti /budem sa opakovať/ za minulého volebného obdobia bol záujem o naše akcie aj z vedenia mesta aj z radov členov Komisie športu, ktorí pravidelne navštevovali naše akcie, ale ako som písal už prvom príspevku, po zmene politickej klímy majú iné priority a tým to pre nich hasne a môžeš sa snažiť koľko chceš – jednoducho s..ú na teba a tvoje modelárstvo /myslím obrazne/. Kedysi, keď som robil vo Zvolene, mal šéf pod obrazom prezidenta heslo: Kto chce – hľadá prostriedky, kto nechce – hľadá výhovorky. Toto platí dnes mnohonásobne viac, ako kedykoľvek predtým, či už v našej práci, alebo ponímaní veci u zodpovedných. Ale znova opakujem – máš úplnú pravdu, najprv treba zmeniť myslenie v našich hlavách a potom možno dokážeme viac.
To sú nemalé financie, ktoré sú následne skoro 364 dní v roku pre klub mŕtve…
Na akciách na dedinách si ozvučenie požičiavame od diskotékára alebo majú na ihrisku svoje. No máme aj svoje. Preto, že sme ho nepoužívali len jeden deň v roku, lebo len jeden deň v roku prosto nestačí.
No a k tým voleným. Už aj u vás v Štiavnici pochopili, že netreba ľuďom dať, stačí im sľúbiť a hlavne sa starať o seba a svoje záujmy, potom sa to ľuďom nejako vysvetlí a tých pár modelárov, čo otravujú, sa pošle do r***. Preto treba začať nie od vedenia mesta, ale od ľudí. Ľuďom treba dať niečo, aby oni potom ako väčšia sila „tlačili“ na mesto.
Ano, na dedine sa ľudia poznajú a keby sa tam tak správal poslanec alebo starosta, tak do r*** ho pošlú ľudia sami.
Späť k téme marketingu.
Ľudia o klube a o modelároch musia proste vedieť. V zime výstava a článok v okresných novinách pred ňou aj po nej. V lete akcia a článok v okresných novinách pred ňou aj po nej. Účasť na súťažiach a info o priebehu a výsledkoch v okresných novinách. Vystúpenia na deň detí alebo výročie obce v okrese aj mimo a článok o tom v okresných novinách. Nesmie minúť mesiac, aby sa o klube a jeho činnosti nepísalo. Tréning a lietanie musí byť verejnosti prístupné aj mimo oficiálneho programu.
Čo robím a čím sa živím v našom meste nevie takmer nikto, ale že som modelár, to vie každý 😉 A vedel to aj pred šotom na JOJke.
Toto je pekne napísané a presné. Ja sa to tiež snažím takto pomaly presadzovať, len manželka ma stále brzdí, že sa potrebujem všade pchať a chvastať s tými lietadielkami :-)))
Ahoj modeláti, najprv poďakujem za milé privítanie a pohostenie organizátorovi. Foto čo mňa zaujalo si možete pozrieť na : http://picasaweb.google.com/pavel.zauska/StiavnickyAmper3052009# Z už napísaného chcem aj ja povedať ,že je dôležitý marketing a umenie sa predať.Účasť na pred-akciách /futbal,slávnosti…/nám naženú potenciálnych sponzorov a v neposlednej miere i mládež. My sme seniori z B.Bystrice a myslíme si ,že ten kto vie lietať /hlavne bezpečne/ mal by sa ponúknuť….Je to debat na ďaľšie stretnutia ,ale tu vidím svetlo…. Pavel123