V poslednom období v Čechách upadlo jazdenie s modelmi 1:18 2WD v prospech väčších modelov 1:10, stabilná základňa jazdcov aj usporiadateľov ostala len na Morave a tak sa Vláďa Vomlel z Polnej (kraj Vysočina, ale v minulosti to patrilo do Juhomoravského kraja) rozhodol podporiť jazdcov zorganizovaním Českomoravského pohára MICRO onroad, ktorého nultým pretekom bol práve Vianočný pretek usporiadaný netradične v strede týždňa 29. decembra 2010, na oddýchnutie si od vianočných sladkostí. Spojil som príjemné s užitočným a pri návrate zo služobnej cesty v severných Čechách som sa ubytoval v utorok večer v Polnej a dostavil sa na tréning.

V miestnom Lidovom dome, kde má základňu modelársky krúžok, pripravil Vláďa na ploche asi 10 x 13 m technickú trať vrátane obľúbenej klopenej zákruty. Jazdci riadia svoje modely z pódia, takže majú dobrý výhľad na celú trať. Trať je vyznačená plastovými mantinelmi, pár razy som si ich vyskúšal 😉

Depo majú účastníci vpravo od dráhy, vybavené je stolmi a stoličkami, takže si ich nie je potrebné voziť so sebou, na rozdiel od predlžovačiek 220V, ktorých nie je nikdy dosť. Nevýhoda je, že tie zásuvky na stĺpoch nie sú funkčné.

Utorok večer som teda ako mnohí iní jazdci venoval tréningu a ladeniu auta, po dlhej trati v Banskej Bystrici pred pár dňami to bol riadny rozdiel. Ešte som chvíľu tvrdohlavo skúšal prejsť dráhu bez mazania kolies, ale rýchlo som si to rozmyslel. Akonáhle som získal akú-takú istotu v riadení modelu a tým aj zrýchľoval, po prekročení istej hranice to už jednoducho bez zvýšenia gripu najmä zadných pneumatík mazadlom jednoducho nejde. Dosť som sa trápil aj s udržaním stopy predných kolies, mal som pocit, že mi auto hocikedy uhne alebo ťahá do strany, tak som na radu Zdeňka Janoša upravil zbiehavosť prednej nápravy na neutrál. Pomohlo to len trochu, pravý dôvod tohto správania som zistil nasledujúci deň. Aj tak som sa snažil naučiť prejsť čo najlepšie klopenku, lebo má tendenciu vtiahnuť auto do stredového mantinelu a potom pasáž pri meracom zariadení. Nie jednoduchá bola aj rovinka v strede so zvlneným jedným okrajom…

Súčasťou pretekov v Polnej je aj dobre vybavený bufet, takže nie len o kávu a čaj nebola núdza, ale aj teplé jedlá a pochutiny boli k dispozícii. A to nie len v utorok večer, ale najmä už v stredu od rána. Bonusom bola možnosť objednať si na obed jedno z troch jedál.

V stredu ráno sme teda nastúpili k poslednému tréningu a tu sa ukázala pravá príčina problémov môjho Sclapela s držaním smeru. Po drobnej kolízii so súperom auto ťahalo furt doľava, trim riadenia nepomáhal a tak som model vzal do ruky a všimol si nalomený zadný T-bar, laminátový diel spájajúci zadnú nápravu s podvozkom a zaisťujúci pruženie. Hoci mám jeden v rezerve, zakúpil som ďalší a ihneď sa dal do opravy. Nestačí rozobrať polovicu auta, ešte je treba v lamináte presne okrúhlym pilníkom doladiť otvory na guľové uloženie. Stihol som to do začiatku rozjázd, jediný problém bol, že mi medzitým vychladla káva.

Dvojkolkárov nás bolo šesť, takže sme štartovali spolu v jednej skupine. Jazdili sa dve rozjazdy na 5 minút, takže som použil slabšiu baterku 500 mAh, lepšie sa mi s ňou pasujú káble pod tesnú karosériu. Po cca dvoch minútach jazdenia pred štartom a potom 5 minútach jazdy som dobíjal cca 160 mAh. Jazda s novým T-barom bola omnoho lepšia a auto bolo na dráhe stabilnejšie, avšak aj tak som mal najviac práce s uhýbaním rýchlejším jazdcom v miestach, kde som na nich evidentne nemal, aj keď v niektorých pasážach trate som bol lepší a vedel som využiť ich kolízie alebo vyjdenie z ideálnej stopy na predbehnutie, pomalšie auto malo lepšiu šancu na obehnutie zvnútra. Zase mi to vrátili na rovinke alebo v širokých zatáčkach.

Finálovky sme jazdili štyri po ôsmich minútach. Riskol som to opäť s malou baterkou, ukázalo sa však, že je treba intenzívnejšie mazať zadné gumy, aby vydržali dlhšie. A samozrejme aspoň minútu pred štartom jazdiť po dráhe, aby sa nešmýkalo, trochu toho zmazať. V súčasnosti jazdím vpredu gumy hard a vzadu supersoft, táto kombinácia sa mi ukazuje ako optimálna na Pozděchov a Polnú. Do bateky som dobíjal smiešnych 200 mAh.

Zadokolky po dojazdení jednej z finálových jázd, môj Scalpel je v popredí, ale asi na predposlednom preteku s červenou karosériou, pri tréningu dostala zabrať.

Jazdenie na viac ako päť minút vyžaduje už trochu sústredenia a vyhráva ten, kto najazdí čo najviac kôl rovnomerným tempom. Každá strata koncentrácie alebo havária stojí čas a v konečnom dôsledku aj poradie v cieli. Najlepšie na tom sú mladí chlapci, „starí psi“ uzatvárajú poradie.

Preteky v Polnej sú vďaka Vláďovi perfektne pripravené a človek si dosť zajazdí, takže sa oplatí prísť aj z väčšej diaľky. Atmosféra je priateľská a panuje dobrá nálada. Hoci mnoho ľudí považuje malé mierky len za doplnkovú kategóriu, účasť bola hojná, hoci najviac pricestovali ľudia z Moravy.

Článok organizátora, výsledky, fotografie sú na tejto stránke
Iný článok, perfektne napísaný hantýrkou, vrátane fotografií, je zase na tejto stránke.