Po nejakom čase sme sa rozhodli v klube opäť navštíviť akciu „Obry Gôtovany“. Je to trochu iná akcia, než akých sa zúčastňujeme s našimi modelmi a tiež sme chceli stretnúť pár ľudí a porozprávať sa i nakúpiť trochu nejaký materiál.
Počasie, možno už „tradične“ opäť neveštilo nič dobrého, pršalo takmer celý týždeň pred akciou a ani víkendová predpoveď nesľubovala nič extra. No keď sa nám dostalo do uší, že pár ľudí by chceli vidieť naše depronové modely v akcii a s nimi aj Vladov „Traktor“, všetko elektromodely, tak sme sa nakoniec dohodli, že v sobotu 27.mája do tých Gôtovian predsa len pôjdeme. Navyše, ja som mal cestou brať priateľku na výročné stretnutie spolužiačok zo strednej školy. Tak sme nabalili šesť ľudí a štyri modely do dvoch áut a pred ôsmou ráno vyrazili.
Cesta ubiehala v pohode, modely transport prežili a v Gôtovanoch nás pustili do tábora účastníkov, kde sme si postavili náš stan a vyložili veci. Postretali sme pár známych aj nových tvárí, popozerali čo kto priviezol a aké modely predvádza a niektoré z nich naozaj stáli za to. S nakupovaním to bolo poslabšie, len jeden stánok, čo nás trochu sklamalo.
Keďže naše modely rozhodne nie je možné považovať za obry, tak sme ich neprihlásili do programu a silný vietor doobeda nám neumožnil ich predviesť mimo programu. Organizátor nás však „donútil“ odovzdať vysielače, hoci nikoho z nás by ani len nenapadlo ich vyberať z áut, keď sa lieta. Hoci sme medzi leteckými nováčikovia, predsa len sme takmer dvadsať rokov pretekali na najvyššej úrovni s modelmi automobilov, organizovali majstrovské súťaže a zúčastňovali sa medzinárodných súťaží. Takže nejaké skúsenosti s prevádzkou RC vysielačov, bezpečnosťou modelov a všetkým okolo predsa len máme, dokonca aj so súčasnou prevádzkou až desiatich modelov, o čom sa zrejme niektorým účastníkom tohto lietania ani len nesnívalo. A ani súčasné lietanie štyroch modelov nie je pre nás neznámou. Bez nehody. Predposledná nehoda sa nám stala pre rušenie pred dvadsiatimi rokmi a posledná pred mesiacom, lebo nám „zabudli“ povedať jeden dôležitý fakt.
A tak sme obzerali modely, rozprávali sa s ľudmi a čakali na ukončenie oficiálneho tréningu. Vietor sa upokojil, vysvitlo slniečko, takže aj pre naše ľahké modely ideálne počasie. Organizátor vyhlásil voľné lietanie na štipce, nevysvetlil však, čo si vojín Kefalín predstavuje pod pojmom „voľné“. Vo vzduchu sa začali preháňať opäť tie isté modely, ktoré už ten deň lietali, dosť vysokou rýchlosťou na to, aby sa im do cesty priplietli naše deproňáky. O nejakom „rozdelení“ oblohy pre viac modelov sa ani nedalo hovoriť. Tak sme si po vyzdvihnutí našich štipcov zobrali modely na okraj dráhy a lietali mimo letovej zóny „pánov modelárov“ nad lúkou za okrajom stanového tábora. S nami tam boli aj iní chalani s motorizovaným vetroňom. Po krátkej chvíli nás prišli „spucovať“ a vykázali nás na letovú plochu.
Zrejme sme si nerozumeli. Predpokladali sme, že keď niekto chce vidieť naše modely, tak pre nás vyhradí pätnásť minútové okno, kedy ich budeme môcť ukázať a keďže sa poznáme, sme schopní lietať všetci traja naraz a neublížiť ani sebe, ani modelom ani divákom. A nie že sa budeme musieť „biť“ o miesto na oblohe a báť sa, kedy nám niekto z toho urobí hŕbu polystyrénových guličiek…
Skrátka vrátili sme štipce, zbalili sme stan aj modely a odišli domov. Ja som si cestou tam všimol niekoľko zaujímavých miest a tak som sa zastavil na lúke, asi 7 km vzdušnou čiarou od letiska, krytý kopcom a vedením VN a vyložil svojho deproňáka. Naložil novo kúpenú vrtuľu 9 x 7 a na pol antény si perfektne polietal. Zapadajúce slnko ma donútilo pristáť a pokračovať v ceste domov. Stavil som sa na prima večeri, vyzdvihol v zapadákove svoju priateľku a ešte pred polnocou, v daždi, absolvoval výmenu zadnej pneumatiky po defekte ventilu. O pol druhej v noci sme modely s kočkou vyložili v klube a o druhej sme sa konečne dostali do postele. Unavení a s čudnou príchuťou v ústach. Ani jej deň veľmi nevyšiel.
Takže to boli tohoročné obry v Gôtovanoch našimi očami. Je to trochu iná akcia, než akých sa zúčastňujeme s našimi modelmi… A keď sa nás niekto opýta, či prídeme aj budúci rok, tak veľmi diplomaticky mu odpovieme: „Uvidíme…“
Komentáre