Príjemná aprílová nedeľa priam zvádzala naložiť naše modely do áut a vyraziť na letisko. A tak sa aj stalo. Po príchode na naše obľúbené letisko v Sklabinej sme však zistili, že zadnú časť dráhy „okupuje“ skupina s niekoľkými autami a pri Čmeliaku sa pohybujú malé deti na elektromotorkách v sprievode rodičov. Tak sme sa rozložili na opačnej strane ako Čmeliak, aby sme nerušili ani jednu partiu.
Vykladanie modelov zaujalo najskôr malé deti, neskôr aj ich rodičov a keď už boli všetky stroje vonku a pripravovali sme ich na let, dostali sme návštevu aj zo zadnej časti letiska. Najskôr nás zaujal zvuk malého dvojtaktu, neskôr sme zbadali približujúcu sa minimotorku a nakoniec sme spoznali tvár jazda. No kto by ju nespoznal. V posledných dňoch zapĺňala stránky magazínov, plagátov a televíznych obrazoviek. Motorku riadila najnovšia slovenská SuperStar Peter Cmorík. A keďže medzi nami, modelármi, je Cmoro aj jeho rodičia známi už roky rokúce, keď zbadal pri otočke, kto je sú tí „prišelci“ na letisku, urobil ešte jednu zákrutu a zastal pri nás. Srdečne sme sa zvítali podaním ruky a keďže to bolo hneď po onom piatkovom finále Superstar, nechýbali aj gratulácie. Viac sme sa však súťaži nevenovali, myslím, že Peťo toho mal tak akurát dosť a viacej sme sa venovali jeho novej hračke, ktorá bola jednou z cien za víťazstvo. Jednoduchý dvojtakt na vidlách bez pruženia a bantamových kolieskach. Jednoduchý na obsluhu a ľahké ovládanie. Cmoro so svojimi kamošmi sa rozhodli využiť peknú nedeľu a vyskúšať mašinku. Zvolili si nepoužívanú asfaltovú dráhu na letisku, aby nikoho neobťažovali, za čo ho môžeme len a len chváliť.
Potom sme mu my poukazovali naše stroje, Depronové Juniory, klasické balzové konštrukcie vetroňov, všetko na elektromotory a riadiace súpravy, jednu Eclipse od Hiteca a ostatné FC-16 od Futaby. Zdalo sa, že ho to zaujíma, ale zobrať si rádio na krk a chytiť kniple do prstov sme ho nedonútili. Darmo sme ho ubezpečovali, že Junior je stabilný model, ktorý sa sám zrovná, keď pustí kniple, bránil sa zubami nechtami. Budeme ho musieť presvedčiť niekedy inokedy…
A tak sme sa chvíľu bavili, chvíľu poletovali, keď trochu ustal vietor. Učil som sa lietať s Juniorom K a ovládať model krídelkami, všetci sme sa učili pristávať proti vetru a medzi tým sme robili fotky a filmy z mobilu v lietadle. Zobral som si do parády aj Brko, náš „čudný“ model, s ktorým sa všetci boja lietať. Vyzerá čudne a lieta čudne. Celkom som ho skrotil a naučil sa ho ovládať, ale to mi bude nanič. Maťo, ktorému som ho na chvíľu požičal, ho otrepal o strechu rodinného domu a tak to trochu potrvá, kým opravím čumák.
Zato Cmorovu motorku sme opravili hneď. Pri tom, ako s kamošmi vychutnával jazdu, sa uvolnila skrutka na riadení. To však pre nás, modelárov, predsa nemôže byť problém, tak jeden skontroloval stroj, druhý pohľadal vhodný imbusák a tretí to „zmákol“. Nemôžeme predsa nášho kamoša nechať v štychu a nebodaj dopustiť nejaké zranenie!
A tak hoci sme v nedeľu utŕžili pár rán do depronu a rozbili Brko, bola to nedeľa príjemná. Bodaj by aj nie, keď sa stretne dobrá partia kamošov.
Fotky nájdete tu
Komentáre