Dnes som po pracovne nabitom víkende si našiel trochu času poobede a zašiel do klubu. Medzitým sa zamračilo, popršalo, kým som obojstrankou prilepil plastikové krytky serv na krídla a do kabíny vložil malé pípatko. Pre kukuricu na letisku a pre istotu 😉 Spodok trupu som polepil 25 mm sklennou páskou tromi pásmi postupne skracovanými. Nakoniec vyšlo slnko a objavil sa Maťo. Najvyšší čas vyraziť na letisko.
Keďže Maťo zalietal Algola na svoj vysielač a prijímač FASST FF10, musel som po vložení svojho prijímača JETI REX 7 mini naprogramovať svoj vysielač znova. Výchylky som nastavil asi o 15% menšie, ako Maťo (nechcem lietať 3D) a k nim polovičné DualRate a pre istotu exponenciály -60% a poprosil Maťa, aby Algola znova preletel. Myslím, že som to urobil celkom dobre, stačilo len trochu potlačiť trim výškovky.
Potom sa trocha rozfúkalo, tak som ostal na zemi a pozoroval modely kolegov. Po hodinke sa to ukľudnilo a ja som pripravil Algola na štart. Poprosil som opäť Maťa, aby mi ho hodil. Pridal som plný plyn, model spôsobne odštartoval šikmo hore. Dostal som ho do asi 30 m výšky a skúšal reakcie modelu na kormidlá, priamy let a prípadné záludnosti. Po asi štyroch minútach som sa začal pripravovať na pristátie, pár razy si naletel do smeru pristátia a znova nastúpal až nakoniec som celkom pomaly a natiahnutý sadol do povaleného žita.
Po nabití som dal druhý let a skúsil lety trochu vyššie a trochu rýchlejšie, nejaký ten premet a let na chrbáte. Vo výške je to dosť nebezpečné, človek ľahko stratí pojem o polohe modelu, našťastie na výškovku reaguje rýchlo a presne. V treťom lete som vyskúšal výkruty v horizonte aj stúpavé, je to paráda. Algol vie lietať celkom rýchlo, ale aj pomaly mierne natiahnutý a do trávy pristáva bez problémov, dokonca som si dovolil z výšky asi 3 m let 10 sekúnd s vypnutým motorom, ukážkové pristátie.
Rozsah rýchlostí modelu je naozaj veľký a obratnosť tiež. Mne by síce aj fotbalové ihrisko bolo malé, ale Maťo dokáže s Alglom zalietať aj na volejbalovom. Dokáže letieť na neuveriteľnom uhle nábehu a nožák nie je problém. Séria výkrutov bez spomalenia rýchlosti, len občas treba korigovať výškovkou. Zatáčky na smerovku sú také divné, oveľa krajšie je nakloniť model krídelkami a priťahovať. To zdôrazňujem najme pri zatáčke na malej rýchlosti. Pracovať treba s výškovkou aj pri rovnom lete, model ide za vrtuľou, ak dám výškovku na chvíľu hore, model letí hore, kým zase výškovkou nekorigujem let. Skrátka už to nie je depronový cvičák, je to akrobat. Po siedmych minútach letu som dobíjal do trojčlánku JETI 1300 LiIon asi 800 mAh. Osem minút letu je tak akurát, navyše pri nabíjacom prúde 3A je baterka zase za chvíľu nabitá.
Konečne mám rýchlejší model, s ktorým sa môžem veľa naučiť a ktorý okrem odolnosti je navyše rýchlo pripravený k letu. Keďže je zlepený do jedného kusa, stačí vložiť liionku do výrezu v trupe a po zapnutí konektora odštartovať. V praxi teda do jednej ruky kufrík s vysielačom, nabíjačkou a baterkou a do druhej Algola a môžem ísť lietať. Čaká ma veľa lietania, znova sa učiť pristávať, lietať na malom priestore a cvičiť presnosť lietania a lietanie na malom priestore. Pohon je dimenzovaný dostatočne, v prípade potreby môžem trochu zväčšiť vrtuľu alebo dať tvrdšiu lipolku a hneď mám o 50 W príkonu navyše k dispozícii.
Komentáre